Kamenický sa opiera o stabilný rating, otázku budúcoročného vývoja obišiel
Minister financií Ladislav Kamenický sa na tlačovej konferencii vyjadril k aktuálnemu hodnoteniu Slovenska od ratingovej agentúry Standard & Poor’s. Agentúra v piatok neskoro večer potvrdila nezmenené hodnotenie so stabilným výhľadom. Priamej odpovedi na otázku, či bude mať Slovensko o rok vyšší alebo nižší rating, sa minister vyhol.
Kamenický vyzdvihol októbrový predaj dlhopisov, o ktoré bol podľa jeho slov dvojnásobne vyšší záujem, ako štát potreboval. Spomenul tiež, že slovenský 10-ročný dlhopis, ktorý je kľúčovou orientačnou hodnotou pri porovnávaní s inými štátmi, má na trhoch aktuálne výnos pod 4,5 percenta. Ako príklad uviedol Francúzsko, ktoré malo v uplynulých dňoch tento výnos nad piatimi percentami, blízko najvyšších hodnôt za štvrťstoročie.
„Standard & Poor’s nám potvrdila rating so stabilným výhľadom a som spokojný, že máme o jeden stupeň vyšší rating ako pri ostatných agentúrach,“ uviedol Kamenický. Na opakovanú otázku o budúcom vývoji ratingu reagoval slovami o „diletantizme bývalej vlády“ a tvrdením, že zdedil deficit 8,5 miliardy eur namiesto jednej miliardy.
Agentúra Standard & Poor’s v apríli znížila rating Slovenska o jeden stupeň z „A+“ na úroveň „A“. Ide o šiestu najvyššiu známku, ktorú agentúra udeľuje, a zároveň druhú známku pred neinvestičným pásmom. Zníženie agentúra vysvetlila slabším hospodárskym rastom, rastúcimi výdavkami najmä v sociálnej oblasti a na obranu a očakávaním, že vláda v predvolebnom roku upustí od konsolidačného úsilia.
V stabilnom výhľade agentúra uviedla, že k zlepšeniu známky by pristúpila, ak by slovenská ekonomika rástla rýchlejšie, ako sa očakáva, a v dôsledku priaznivejšieho makroekonomického vývoja by sa zlepšili aj verejné financie. V negatívnom scenári Standard & Poor’s spomína oslabovanie politických a právnych inštitúcií. Rating by mohla znížiť, keby videla narastajúci tlak na systém bŕzd a protiváh.
O tom, či vláda neporušuje ústavné povinnosti, bude musieť rozhodnúť Ústavný súd. Opozícia naň podala podnet v súvislosti so zákonom o rozpočtovej zodpovednosti, takzvanou dlhovou brzdou, pretože vláda na svojom rokovaní nepredložila vyrovnaný rozpočet. Opozícia tiež kritizuje, že vláda medziročne zhoršuje stav verejných financií, čo by mohlo byť v rozpore s článkom 55a Ústavy o dlhodobej udržateľnosti hospodárenia založeného na transparentnosti a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov. Otázka transparentnosti pri nakladaní s verejnými financiami by mohla byť tretím bodom, ktorým sa bude Ústavný súd zaoberať. Koaličná väčšina totiž v parlamente cez pozmeňujúci návrh zmenila pravidlá rozpočtového provizória a dala väčšie právomoci ministrovi financií.
Návrh rozpočtu čelil kritike aj zo strany sociálnych partnerov vlády. Odborom a zamestnávateľom sa nepozdávalo, že vláda im rozpočet ukázala menej ako 24 hodín pred jeho schválením. Aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť skonštatovala, že vláda sa v predvolebnom roku rozhodla vzdať úsilia o ozdravenie verejných financií.
