Slovenské domácnosti míňajú o dušu. Šetríme málo a kríza nás môže zaskočiť
Slovenské hospodárstvo sa v uplynulých dvoch rokoch potácalo okolo útesu recesie. Hrubý domáci produkt rástol od začiatku minulého roka až do tohto leta priemerným tempom 0,8 percenta medziročne. Ekonomiku brzdí slabý dopyt v zahraničí, hospodársky rast tak plynie zo spotreby domácností. Tie míňajú aj na úkor úspor, ktoré sa prepadli počas energetickej krízy a stále ich nedokážeme doplniť.
„Ak posudzujeme rast ekonomiky v krátkodobom pohľade, môžeme vnímať pokles miery úspor, a tým rast miery spotreby, ako dočasnú barličku pre ekonomiku,“ poznamenáva Karol Morvay z Katedry hospodárskej politiky na Ekonomickej univerzite. Slovenské domácnosti už niekoľko rokov míňajú viac ako deväť z desiatich eur, ktoré zarobia. „To nás v tejto chvíli posúva trochu ďalej od rizika recesie,“ hovorí Morvay s tým, že takýto trend môže byť z dlhodobého hľadiska riskantný.
Úspory po covide skolabovali
Pred pandémiou sa miera úspor domácností na Slovensku pohybovala nad dvojcifernými hodnotami. Ukazovateľ hovorí o tom, koľko peňazí si dokážeme odložiť z čistých príjmov po zaplatení daní a odvodov. V roku 2022 sa prepadla na zhruba šesť percent a odvtedy sa zotavuje iba veľmi pozvoľna. Národná banka očakáva, že do roku 2028 sa miera úspor zvýši na osem percent.
„Rok 2022 bol špecifický, pretože sa otvárala ekonomika a zároveň prichádzala vysoká inflácia,“ približujú trendy analytici NBS. Spotreba po opätovnom otvorení obchodov rástla najrýchlejším tempom od roku 2017, išlo o efekt uspokojovania odloženého dopytu. „Domácnosti počas pandémie nasporili celkom slušný objem peňazí, čo im dodalo odvahu pri pokračovaní v spotrebiteľských výdavkoch,“ dodávajú analytici. Svoj podiel mala aj politika štátu – dotované ceny energií spolu so štedrou rodinnou a sociálnou politikou umožnili domácnostiam spotrebovať. V roku 2023 však na domácnosti doľahli vyššie ceny a prepad reálnych príjmov, miera úspor sa začala opäť hýbať nahor.
Bratské protipóly
Z dát vyskakuje veľký rozdiel medzi Slovenskom a Českom. „Česko patrí v EÚ ku krajinám s najnižšou mierou spotreby a najvyššou mierou úspor. České domácnosti minú na spotrebu iba približne 80 percent svojho disponibilného príjmu. My sme úplne iný prípad: v posledných rokoch sektor domácností použil 93 až 96 percent svojho príjmu na spotrebu,“ poukazuje Morvay.
Podľa analytika Jána Košča z Konfederácie odborových zväzov môžu rozdiely vysvetliť štruktúrou spotrebného koša. „Na Slovensku pripadá mimoriadne vysoká časť výdavkov na základné potreby alebo takzvané fixné výdavky,“ zdôrazňuje Košč. V roku 2022 tvorili potraviny, nealkoholické nápoje, bývanie a energie takmer polovicu výdavkov slovenských domácností, európsky priemer je pritom okolo dvoch pätín. Ochotu šetriť ovplyvňuje aj výška úrokových sadzieb – Česi, Maďari a Poliaci majú vlastnú menu a samostatné úrokové politiky centrálnych bánk. „Úrokové sadzby boli aj sú vyššie ako v eurozóne, čo vplýva na rozhodovanie domácností o spotrebe a úsporách,“ pripomínajú analytici NBS.
Riziká a recepty
Z krátkodobého hľadiska premena úspor na spotrebu pomáha udržiavať rast hospodárstva. Toto správanie má však svoje limity. „Pri strate práce, chorobe, raste nákladov na bývanie či ďalšom inflačnom šoku musia domácnosti s nízkou rezervou výraznejšie obmedziť spotrebu, zadlžiť sa alebo siahnuť na majetok. Práve kombinácia relatívne vysokého zadlženia a nízkeho objemu finančných aktív robí slovenské domácnosti zraniteľnejšími,“ upozorňuje Košč.
Morvay poukazuje aj na širší problém: „Tvorba úspor je u nás dlhodobo nízka. A to tak v sektore domácností, ako aj za ekonomiku ako celok.“ Zvyšuje sa tak závislosť slovenskej ekonomiky od pôžičiek zo zahraničia a vzniká riziko, že investície nebudeme vedieť tvoriť z vlastných zdrojov. Analytici NBS očakávajú, že ak sa ceny energií dostanú na trhovú úroveň a bude potrebná konsolidácia verejných financií, domácnosti budú musieť utlmiť spotrebu. Podobný efekt môže mať ďalší nárast úrokových sadzieb.
Podľa Morvaya môžu k vyšším úsporám pomôcť atraktívnejšie úsporové programy, ponuka zhodnocovania úspor či potláčanie inflačných šokov. Košč dodáva, že cieľom by malo byť vytvárať podmienky, aby domácnostiam po zaplatení základných potrieb zostával väčší priestor na úspory – cez rast reálnych miezd, nižšie daňovo-odvodové zaťaženie nízkych príjmov či dostupnejšie bývanie.
