Rozpočet dobrých správ a realita dlhu
Slovensko sa ani po troch kolách vládnej konsolidácie nedostalo z rozpočtového deficitu na úroveň 5 % HDP. Rovnaká úroveň sa plánuje aj na roky 2027, 2028 a 2029. Dátový analytik Ivan Bošňák upozorňuje, že rozpočet bol verejnosti prezentovaný ako rozpočet dobrých správ, hoci kompetentní majú k dispozícii dáta aj prognózy, ktoré hovoria o opaku. Národná banka Slovenska aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť pritom varujú pred vývojom verejných financií.
Podľa Bošňáka je problémom aj to, že veľká časť publika z rozpočtu priamo profituje – od energopomoci cez platy vo verejnej správe až po rozpočtové a príspevkové organizácie. Obava z takto nastaveného rozpočtu v spoločnosti podľa neho neexistuje. Vláda zároveň opakovane tvrdí, že ekonomický rast potiahne domáca spotreba, čo analytik považuje pri veľkosti slovenského trhu za nereálne.
Na úrokoch máme platiť štyri miliardy eur ročne
Dlh štátu vzrástol za tejto vlády o 30 miliárd eur. Kým v roku 2023 Slovensko zaplatilo na úrokoch 1,4 miliardy eur, dnes je to dvojnásobok a budúci rok sa očakávajú 2,8 miliardy eur. V roku 2029 to má byť podľa Bošňáka až 4 miliardy eur ročne. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť uvádza 3 miliardy eur, analytik však odhaduje vyššiu sumu.
Štát si v rokoch 2015 až 2022 požičiaval priemerne za 0,5 %, dnes za približne 5 %. Istinu nespláca, len ju obnovuje nahradzovaním starých dlhopisov novými so sadzbou 4,5 %. Suma 4 miliardy eur ročne predstavuje podľa Bošňáka hodnotu 16 až 20 nemocníc typu Bory, stovky kilometrov diaľnic alebo 100 zimných štadiónov.
Konsolidácia sa rozsypala na prach
Vládne opatrenia zvýšili daňovo-odvodové zaťaženie o 6 miliárd eur ročne. Ak by polovica z toho zostala v súkromnom sektore, ekonomika by podľa analytika rástla. Prognózy ministerstva financií na roky 2025 a 2026 predikovali rast cez 2 %, v skutočnosti je to menej ako 1 %.
Bošňák za hlavný recept pre Slovensko označuje boj s korupciou a rodinkárstvom, zrušenie dotácií a daňových výnimiek, okamžité zrušenie transakčnej dane a zjednodušenie daňového systému. Plošná energopomoc by mala skončiť, namiesto nej navrhuje adresné dávky v hmotnej núdzi pre najchudobnejších.
Sociálna poisťovňa a demografia
Sociálna poisťovňa podľa Bošňáka generuje miliardové straty. Penzijný systém vynakladá ročne 15 miliárd eur na všetky typy dôchodkov, reálne príjmy zo súkromného sektora sú len 10 miliárd eur. Štát dopĺňa 3,5 miliardy eur z daní, reálny deficit poisťovne je však 5 miliárd eur ročne.
Priebežný dôchodkový pilier nie je pri súčasnom demografickom vývoji udržateľný. Jediným riešením je podľa analytika zvýšenie prosperity – prilákanie investícií do súkromného sektora, vyššie platy a viac zamestnaných ľudí. Oproti Čechom sú slovenské platy nižšie o 30 %, nezamestnanosť je u nás 6 % oproti českým 3 %.
Reformy nakoniec nadiktujú veritelia
Ak Slovensko neurobí reformy samo, veritelia mu podľa Bošňáka nariadia tvrdé škrty. Šanca, že reformy spravia samotní politici, je voči zásahu investorov 1 ku 10. Uťahovať opasky si budú musieť všetci – mestá, firmy, zamestnanci vo verejnej správe aj dôchodcovia.
Bošňák nevylučuje ani to, že by sa opatrenia museli prijímať cez noc v skrátenom konaní, ako to bolo vo Švédsku v 90. rokoch alebo v Grécku. Ako príklad uvádza Nemecko, ktoré dokázalo znížiť dlh z 80 % na 65 % HDP vďaka reformám. Ak by nová vláda obnovila dôveryhodnosť, úroky na dlhopisoch by mohli klesnúť o percento, čo pri 100-miliardovom dlhu ušetrí miliardu eur.
