Premiér sa mýli. Kauza Miroslava Lajčáka s Epsteinom výnimočne nie je o ňom
Komentár Martina Behula sa zaoberá otázkou, prečo kauza Miroslava Lajčáka a Jeffreya Epsteina rezonuje v slovenskej politike. Autor poukazuje na to, že najhoršie na tejto situácii nie je ani tak meno Lajčák, ako fakt, že jeho odchod z postu poradcu predsedu vlády pre národnú bezpečnosť nič zásadné nezmení. V konečnom dôsledku totiž nikomu neublíži a o niektorých, vrátane premiéra Roberta Fica, sa dokonca vôbec nevzbudí živý záujem.
Andrej Danko a jeho pohľad na Lajčákovu rezignáciu
Autor ďalej konštatuje, že rozhodnutie prijať Lajčákovu rezignáciu nepredstavovalo žiadny problém. Bývalý minister zahraničia, ako sa zdá, nemal o post poradcu pre národnú bezpečnosť v skutočnosti záujem. Šéf Smeru, Robert Fico, sa obáva verejného mínania, a preto je ochotný obetovať Lajčáka kvôli odstráneniu zbytočných komplikácií, ktoré by mohli vyplývať z jeho minulosti. Kritikou je aj samotný fakt, že Lajčák sa vypisoval s Epsteinom, ktorý je považovaný za jedného z najznámejších sexuálnych predátorov súčasnosti.
Mizogýnia a jej dosah na politiku
Imidž Lajčáka ako diplomata je totiž diskreditovaný už samotnou komunikáciou s Epsteinom, a to aj bez zohľadnenia ďalších morálnych a etických aspektov. Z tejto situácie sa však těšia iní politici, ako Andrej Danko, ktorý sa už dlhšie snažil Lajčáka zbaviť. Avšak aj jeho narážky sú pokrytecké, pre jeho predchádzajúce správanie vo verejnom priestore. V tomto kontexte je prekvapujúce, že dvojica Fico a Danko sa rozhodla odvrátiť pozornosť od reálneho problému a presmerovať ju na ženy, pričom podceňujú hrozby a obete Epsteinových činov.
Fico rozmýšľa o amerických politikoch
Fico, ktorý bol známy svojou konšpiračnou rétorikou o vzťahoch medzi prezidentom Andrejom Kiskom a Georgom Sorosom, by sa mal zamyslieť nad tým, že zatiaľ čo on konšpiruje o zahraničných vplyvoch, jeho vlastný minister sa ocitá v komunikácii s jedným z najnebezpečnejších mužov súčasnosti. Mimoriadne komické sú potom tvrdenia Fica, že Lajčák je najväčšou hrozbou pre Slovensko, zatiaľ čo sa tu objavujú omnoho závažnejšie skutočnosti a vzťahy.
Vnímanie obetí a morálna zodpovednosť
Nakoniec, Lajčákova situácia tematizuje aj širšiu otázku morálnej zodpovednosti politikov. Je nevyhnutné, aby sa verejnosť pýtala na to, aké správanie je v politike akceptovateľné a aké nie. Lajčákova obrana, že sa na „nežných“ rozhovoroch s Epsteinom nezúčastňoval žiadnych nečestných činov, je nedostatočná. Pretože, komunikácia už sama osebe nesie následky, a na takejto vysokej pozícii je úplne neprijateľná.
Na záver
Budúcnosť Slovenska by nemala byť premenená na osobné záujmy jednotlivcov. Lajčákov pád z postu by mal slúžiť ako výstraha pre všetkých, ktorí sa rozhodnú ignorovať vážnosť situácie, v ktorej sa náš politický systém nachádza. Je dôležité, aby sa prednášali slova s poctivosťou a vážnosťou, a nie ich zneužívať na osobití prospech.
