Už nejde len o Filipa Kuffu. Peter Pellegrini si chce posilniť svoju moc
Prezident Peter Pellegrini sa pri riešení situácie s nomináciou Filipa Kuffu na ministra životného prostredia ocitol v zložitej pozícii. Zvažoval tri možnosti: vymenovať Kuffu napriek výhradám, nevymenovať ho a vystaviť sa riziku porušenia ústavy, alebo čakať na nový návrh od premiéra Roberta Fica, ktorý nepríde, a neurobiť nič. Napokon si vybral štvrté riešenie.
Prezident sa rozhodol obrátiť na Ústavný súd, aby v konaní o výklade ústavy stanovil rámec pre prezidenta pri sporoch medzi hlavou štátu a predsedom vlády pri menovaní členov vlády.
Ego opreté o 1,4 milióna hlasov
„Som presvedčený, že prezident Slovenskej republiky ako priamo volený najvyšší ústavný činiteľ nemá byť v týchto otázkach len poštárom, ktorý orazítkuje akýkoľvek návrh predsedu vlády,“ vyhlásil Pellegrini s tým, že má silnejší mandát ako všetky strany vládnej koalície dokopy.
„Vyžadovať od prezidenta bezmyšlienkové vymenovanie navrhovaného kandidáta za člena vlády by znamenalo vyžadovať výkon mandátu prezidenta čisto len strojovo,“ dodal prezident. Na oficiálny list prezidenta premiér Fico odpovedal len cez sociálne siete a v podstate mu odkázal, že ho vôbec počúvať nemusí a dôležité je len to, čo chce Andrej Danko. Zo zásterky na nevymenovanie Kuffu sa tak stal skutočný spor, a to aj v ústavnej rovine.
Vyrobil ďalší hlavolam
Zaujímavé bude sledovať, či Ústavný súd návrh vôbec prijme na ďalšie konanie. Podľa emeritného predsedu Ústavného súdu Jána Mazáka ide v tomto prípade o spor medzi predsedom vlády, ktorý podáva návrh na vymenovanie kandidáta, a prezidentom, ktorý o tomto návrhu rozhoduje. Predseda vlády a hlava štátu sa však nemôžu stať účastníkmi sporu o výklad ústavy. Spor by musel prebiehať medzi prezidentom a vládou, nie jej predsedom.
„Som rád, že sa to takto skončilo z toho ústavnoprávneho dôvodu. Od roku 1993 sa táto téma neustále vracia. Teraz je ideálna príležitosť na to, aby sa to konečne dostalo na Ústavný súd v konaní, v ktorom bude môcť povedať, či prezident takéto mantinely má, alebo nie,“ tvrdil Vincent Bujňák z Univerzity Komenského ešte po prvom prezidentovom vyhlásení, že Kuffu zatiaľ nevymenuje.
Prezident sa však nemôže Ústavného súdu len tak opýtať, čo má robiť. Možno tak podanie nič nevyrieši, len vytvorí ďalší hlavolam.
Chce si rozšíriť právomoci
Ak by Ústavný súd návrh prijal, bolo by to najlepšie možné riešenie. Ako priznáva Pellegrini, táto otázka dodnes nie je spoľahlivo vyriešená a aj v právnej vede sú na ňu rôzne názory. Ak sa jednoznačne a záväzne vyrieši, Pellegrini tým urobí našej ústave takmer až historickú službu.
Podľa jeho návrhu to však vyzerá, že si chce zásadne posilniť svoju moc. Pellegrini Ústavnému súdu navrhuje, aby skonštatoval, že prezident môže kandidáta nevymenovať aj „z dôvodov závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie člena vlády“.
Pellegrini teda žiada to isté, čo Ústavný súd ešte v roku 2012 umožnil prezidentovi pri odmietnutí vymenovania generálneho prokurátora. Ivan Gašparovič na základe tohto nálezu nevymenoval riadne zvoleného Jozefa Čentéša. Ak by to isté Ústavný súd dovolil aj teraz, otvorilo by to dvere neustálym sporom medzi prezidentom a premiérom o vymenovanie ktoréhokoľvek ministra. Možnosti prezidenta robiť premiérovi „zle“ by sa výrazne posilnili.
Radšej strpieť Kuffu
Gašparovič vtedy veľmi pomohol Robertovi Ficovi. Čentéša nevymenoval tak dlho, až sa zmenila vláda a keď jeho vymenovanie po náleze Ústavného súdu oficiálne odmietol, Smer si zvolil vlastného kandidáta. Nedalo sa ubrániť dojmu, že to bolo účelové.
Keď senát Ústavného súdu v decembri 2014 rozhodol, že Gašparovič porušil Čentéšove práva, pretože nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, skonštatoval, že „nemôže pripustiť, aby došlo k zmene identity ústavy faktickou cestou, t. j. prostredníctvom extenzívnej interpretácie a aplikácie ústavy, ktorá nie je zlučiteľná s jej podstatnými náležitosťami.“
Rozdiel je v tom, že Čentéš bol volený parlamentom a Kuffa nie. No ak by Ústavný súd prezidentovi vyhovel, fakticky by tým rozšíril jeho právomoci bez zmeny ústavy. Azda by bolo lepšie, ak by mu prikázal Filipa Kuffu vymenovať. Áno, hoci je to Kuffa, ktorý sa nikdy nemal stať ani štátnym tajomníkom a najlepšie by bolo, keby nebol v žiadnej verejnej funkcii.
Asi by sme však radšej necelý rok strpeli jedného Kuffu, než navždy riskovali prezidentov, ktorí sa budú môcť k ministrom správať ako Gašparovič k Čentéšovi. Priaznivci silného prezidenta si predstavia, ako by k tejto právomoci pristupoval niekto, koho majú radi. Odporcovia uvidia niekoho, koho sa boja a čakajú, že takúto moc zneužije a bude blokovať ministrov, ktorí mu nie sú po chuti. Ústavný súd však nesmie hľadieť na mená. Musí nájsť všeobecne platné pravidlo. Je to právna, politická a morálna dilema, ktorá nemá jednoznačne správne riešenie.
