Slovensko je len prestupná stanica, po štúdiu odchádzajú aj cudzinci

Richard
By Richard
4 Min Read

Slovensko funguje len ako prestupná stanica. Po štúdiu od nás utekajú aj cudzinci

Štvrtým najväčším slovenským študentským mestom už nie je Prešov ani Žilina, ale české Brno. V zahraničí študuje každý piaty slovenský vysokoškolák, čo je trojnásobok európskeho priemeru. Prieskum Ako pritiahnuť talent 2026 porovnáva situáciu s rokom 2024 a ukazuje, že miliónové štipendiá štátu odliv študentov nezastavili.

Motivácie mladých ľudí pri výbere vysokej školy, odboru či krajiny štúdia sa podľa prieskumu významne nezmenili. Autorka prieskumu a riaditeľka združenia Therapolis Renáta Hall to hodnotí tak, že nepôsobia žiadne zásadnejšie externé vplyvy, ktoré by ich rozhodovanie zmenili. „Ak bolo cieľom znížiť odliv študentov, tak sa to nepodarilo. Naopak, tento rok čelíme rekordnému počtu odchádzajúcich,“ uviedla Hall.

Podiel Slovákov na slovenských vysokých školách klesá, zatiaľ čo v Českej republike aj ďalších krajinách rastie. V zahraničí študuje 21 percent slovenských vysokoškolákov, priemer EÚ je okolo ôsmich percent. Späť na Slovensko sa vracia len približne 40 percent odídencov, kým z prichádzajúcich cudzincov u nás zostáva iba okolo 20 percent. Pri prichádzajúcich ide z viac ako polovice o občanov Ukrajiny.

Študenti v zahraničí volia iné odbory ako doma – odchádzajú najmä na informatiku, technické smery a zdravotníctvo. Pri zdravotníkoch analýzy OECD ukazujú, že Slovensko spolu s Rumunskom funguje len ako prestupná stanica: študenti tu vyštudujú medicínu a odídu preč.

Na vrchole rebríčka motivácií odchodu je objavovanie novej krajiny a kultúry (79 %) či slabá ponuka pracovných príležitostí (78 %), za nimi nasledujú odporúčania známych so skúsenosťou so slovenskými školami (67 %) a úroveň kvality vzdelávania (67 %). Nezáujem politikov uvádza 62 percent a zlé fungovanie štátnych inštitúcií 60 percent respondentov. Hall zdôrazňuje, že kvalita vysokej školy je podstatne zásadnejším motívom než stav spoločnosti.

Stredoškoláci sa cielene pýtajú starších študentov a absolventov na reálnu skúsenosť. Pri Brne boli dominantným lákadlom prijateľnejšie životné náklady, do Prahy študenti smerujú pre bohaté mimoškolské aktivity a kvalitnú MHD. Pri všetkých troch mestách zohráva kľúčovú úlohu možnosť pracovať popri štúdiu.

V rebríčku motivácií skončili štipendiá až na šiestom mieste a polovica maturantov ani nepozná ich podmienky. Pri výbere konkrétneho študijného odboru skončilo štipendium až na 14. mieste zo 17 sledovaných položiek. Študent sa dozvie, či štipendium získal, až pomerne neskoro, často po zápise na školu. Absolventi zahraničných škôl majú po návrate štatisticky vyššie príjmy.

Viac ako 30 percent respondentov označilo za dôležité podporné služby a bezbariérovosť, ktorá zahŕňa aj prívetivé online rozhranie a prispôsobené postupy pre študentov so špecifickými potrebami učenia. Ako rozhodujúci faktor pri výbere školy uviedli umelú inteligenciu len tri percentá maturantov, menej ako polovica (okolo 48 %) ju vôbec využila.

Cez 60 percent mladých, ktorí zostávajú doma, uvádza motiváciu pomáhať rozvíjať Slovensko. Hall ako rýchlu cestu k zvýšeniu kvality uvádza vytváranie spoločných študijných programov s univerzitami, kam naši študenti odchádzajú, moderné laboratóriá a techniku, kredity za tútorstvo či rovesnícky mentoring, keď univerzity posielajú svojich študentov na stredné školy.

Ako inšpiráciu uvádza Írsko, ktoré v 90. rokoch čelilo masívnemu odlivu mozgov a zvrátilo ho vďaka premyslenej nadrezortnej štátnej politike. Udržanie talentov si podľa nej vyžaduje skutočnú prioritu na najvyššej vládnej úrovni.

Share This Article