Ilves: Ak Fico neverí v článok 5, Slovensko nemusí byť v NATO
Bývalý estónsky prezident Toomas Hendrik Ilves upozorňuje na európsku nepripravenosť čeliť ruskej hrozbe, spochybňuje americké mierové návrhy a poukazuje na dôsledky rozdielnych postojov členských štátov Únie.
Kým ukrajinskí a ruskí vyjednávači rokujú v Abú Zabí pod dohľadom Spojených štátov, Európska únia rieši, koho má vyslať ako svojho zástupcu na rokovania s Vladimirom Putinom. Európania tak riskujú, že o budúcej bezpečnostnej architektúre kontinentu sa bude rozhodovať bez ich priamej účasti. Zároveň zostáva otázne, či je Európa dostatočne jednotná na to, aby dokázala presadzovať spoločné záujmy.
Rozdielny prístup členských štátov k Moskve
Výraznou prekážkou je rozdielny prístup jednotlivých členských štátov k Moskve. Slovenský premiér Robert Fico udržiava kontakty s Vladimirom Putinom a hovorí o pragmatických vzťahoch s Ruskom. Podľa bývalého estónskeho prezidenta to európsku jednotu výrazne sťažuje. Riešením by podľa neho mohlo byť aj zrušenie práva veta v spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike Európskej únie.
Ilves upozorňuje, že Európa stále podceňuje rozsah ruskej hrozby. Za slovným spojením hybridná vojna sa podľa neho často skrýva neochota pomenovať skutočnosť. Rusko podľa neho útočí na európske krajiny rôznymi spôsobmi a Európa by mala na tieto kroky reagovať dôraznejšie. Navrhuje napríklad zákaz vstupu ruských turistov, prísnejšie sankcie či odvetné hackerské útoky.
Kritika Kushnerovho návrhu aj budúcnosti NATO
Bývalý estónsky prezident kritizuje aj návrhy amerického vyslanca Jareda Kushnera a vysvetľuje, prečo by sa Európa nemala spoliehať na prípadnú zmenu zahraničnej politiky USA po voľbách do Kongresu. Hovorí tiež o budúcnosti NATO či vojne na Ukrajine.
„Nie sme pripravení ani na hybridnú vojnu, nieto ešte na vojnu v plnom rozsahu,“ varuje Ilves.
Ruské útoky považuje za štátny terorizmus. Európa by podľa neho mala tieto útoky brať oveľa vážnejšie, pretože budú pokračovať dovtedy, kým nedôjde k udalosti s hromadným počtom obetí.
Kushnerov návrh označuje za prejav úplnej historickej a diplomatickej negramotnosti. Pripomína, že bezpečnostné dohody, ktoré Rusko teraz žiada, existujú už desaťročia, no Rusko ich všetky porušilo a nechce sa nimi riadiť. Návrh podľa neho neprejavuje pochopenie toho, čo sa za posledných 50 rokov dosiahlo.
Fico a článok 5
Na otázku, či môže byť Európa jednotná, ak je jej súčasťou krajina, ktorej premiér navštevuje Vladimira Putina, Ilves odpovedá, že to situáciu sťažuje. Uvažuje preto o dvoch možnostiach – zrušení práva veta v spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike zakotveného v Lisabonskej zmluve, alebo pretvorení Európskej únie bez krajín, ktoré blokujú jej suverenitu.
Pokiaľ ide o Ficov postoj k NATO, Ilves reaguje jednoznačne. Pripomína Ficov komentár, že nemá záujem o článok 5 Severoatlantickej zmluvy.
„Nuž, dobre, tak odíďte. My o článok 5 záujem máme. Môžete odísť, pán Fico,“ uvádza Ilves.
Ak krajina v NATO vyhlási, že neverí v článok 5, alebo ak jej líder hovorí, že jeho krajina v tento článok neverí, riešenie je podľa neho jednoduché – nemusí byť súčasťou Aliancie.
Úloha Spojených štátov a vyhliadky vojny
Ilves upozorňuje, že počas nasledujúcich dvoch rokov a dvoch mesiacov bude zahraničná politika USA naďalej úplne v rukách výkonnej moci, teda Bieleho domu, a nie Kongresu. Kongres má podľa neho na zahraničnú a obrannú politiku len minimálny vplyv a nemá skutočné právomoci určovať jej smerovanie. Preto ani prípadná proukrajinská väčšina v Kongrese nemusí automaticky znamenať proukrajinskú zahraničnú politiku Spojených štátov.
Na otázku, či by sa Európania mali obávať, že Rusko podnikne niečo závažnejšie než doterajšie hybridné útoky, odpovedá: „Áno. Nie sme pripravení ani na hybridnú vojnu, nieto ešte na vojnu v plnom rozsahu.“
O konečnom cieli vojny na Ukrajine hovorí, že nevie o nič viac než ktokoľvek iný. Možno sa podľa neho podarí dosiahnuť malý krok správnym smerom. Z jeho pohľadu by však konečným cieľom mal byť návrat k hraniciam, ktoré Rusko oficiálne uznalo v roku 1991, a rešpektovanie Budapeštianskeho memoranda o územnej celistvosti Ukrajiny, ktoré Rusko podpísalo.
Zároveň dodáva, že sa nikdy nemožno spoľahnúť na nič, čo podpísalo Rusko.

