Huba: Keď sme si sľúbili vydržať, musíme to dodržať

Richard
By Richard
5 Min Read

Martin Huba: Keď sme si sľúbili vydržať, musíme to dodržať

Herec a režisér Martin Huba patril k tváram Novembra ’89 a v prvých dňoch revolúcie oznámil vstup hercov do štrajku. V rozhovore hovorí o stretnutí s mladou generáciou, o nebezpečenstve rozmaznanosti a ľahostajnosti, ale aj o napätí a strachu, ktoré sprevádzali pád totalitného režimu.

Huba sa rozprával so spevákom Adamom Pavlovčinom, známym ako ADONXS, s ktorým natáčali dokument o Novembri ’89. Stretnutie hodnotí pozitívne. „Dobre sa mi s ním bavilo. Jednak som rád, že táto téma sa pertraktuje, že sa k Novembru a účasti mladých a starých vyjadrujeme a skúmame význam tohto dialógu. Plus ma Adam naozaj prekvapil. Vidí svet nezjednodušene,“ uviedol.

Herec, ktorý dlhoročne pôsobil ako pedagóg na VŠMU, vníma dnešnú mladú generáciu s určitými obavami. Podľa neho vyrastá v relatívne dobrých materiálnych podmienkach, no bez toho, aby si musela hodnotu týchto podmienok osobitne zaslúžiť. „Keď sa dostanete k niečomu bez svojej zásluhy, je tam nebezpečenstvo, že si ani neuvedomujete hodnotu toho, čo máte,“ povedal.

Vinu vidí aj na strane rodičov. Tí sa podľa jeho slov z niekedy sociálne neľahkých čias dopracovali k majetku a zjednodušenou rodičovskou láskou zahrnú dieťa luxusom. „Nepozvú ho k spoluvytváraniu hodnoty tohto materiálneho zabezpečenia a vzniká potom mierne ľahostajná, rozmaznaná generácia. A tej sa trošku desím, pretože tá generácia pomaly začína preberať funkcie v spoločnosti a štáte,“ upozornil.

Rodičom odporúča, aby na deti kládli väčšie nároky. „Treba im vysvetliť, že život funguje vďaka námahe človeka a jeho rozumu. Nekladenie nárokov je v skutočnosti podcenením dieťaťa,“ dodal.

Huba sa vrátil aj k udalostiam 17. novembra 1989. Spomína, ako u neho doma zazvonil Milan Kňažko so žiadosťou zavolať si do Slobodnej Európy. „Ja som zmrzol. Netušil som, čo sa deje, a zavolať si vtedy do Slobodnej Európy znamenalo minimálne okamžitý vyhadzov zo zamestnania,“ opísal.

Atmosféru tých dní podľa neho sprevádzal aj strach. „Radosť bola spojená s obavou, lebo sme nevedeli, či ti eštebák nezazvoní pri dverách,“ povedal. Pripomenul aj veľkú eštebácku akciu v hľadisku Národného divadla počas debaty s divákmi. „Vtedy našťastie Peter Dvorský vstal v lóži a zaspieval Aká si mi krásna, čím týchto vlčiakov spolu s divákmi utíšil,“ uviedol.

Herci a divadlá vtedy podľa Hubu zohrali zásadnú spoločenskú rolu. „Môžem povedať, že som bol hrdý na to, akú funkciu vtedy herci zohrali. Naše kamarátky šepkárky sedeli v šatniach pri telefónoch ako informačná služba a hlásili nám: Choďte tam, tam je zle. Vzniklo to strašne spontánne,“ spomínal.

Dnešná spoločnosť podľa neho potrebuje pokojnú a rozvážnu argumentáciu viac ako hystériu. „Pokoj neznamená netečnosť. Pokoj vás niekedy prinúti vyceriť zuby. A keď ich vyceríte s pokojom, je to oveľa funkčnejšie, ako keď to spravíte v hystérii. Okolie presvedčíte sugestivitou argumentu viac než exhibíciou,“ povedal.

Huba sa zamýšľa aj nad odkazom piesne Sľúbili sme si lásku, ktorá sa stala hymnou novembrových dní. „Ak sme si sľúbili ísť za pravdou a vydržať, je to téma na celý život. Koľko ste ochotní za to dať a ako zodpovedne pristupujete k sľubu, ktorý ste dali. To je dodnes otvorená otázka,“ uviedol.

Za nebezpečné považuje živienie pocitu krivdy voči vzdelaným ľuďom. „Slovenský národ mal tú smolu, že keď sa tu už aj vytvorila vzdelaná vrstva, v roku 1948 odišla, po roku 1968 znovu odišla a odchádza aj teraz. Nie sme taký veľký národ, aby sme si mohli dovoliť nechrániť si vzdelanosť,“ dodal.

Do projektu Slovenskej sporiteľne pripomínajúceho November ’89 sa zapojil preto, lebo je presvedčený o nutnosti morálneho pozdvihnutia spoločenského vedomia. „Myslím si, že 17. november bol po Slovenskom národnom povstaní jedným z najsilnejších momentov, kedy mal tento národ právo veriť v prítomnosť morálky v jeho spoločnosti,“ uzavrel.

Share This Article