Koalícia doplatila na vlastnú pascu, zmena volebných pravidiel pred voľbami vyvoláva otázky
Vládnej koalícii sa už druhýkrát skomplikoval plán zrušiť hlasovanie poštou zo zahraničia. Návrh zákona v parlamente narazil na ustanovenie rokovacieho poriadku, ktoré si v minulosti presadila samotná koalícia. V súčasnosti sa vedie spor o to, či sa k nemu poslanci vôbec môžu v najbližších mesiacoch vrátiť.
„Meniť volebné pravidlá necelý polrok pred voľbami je nefér a nekultúrne. Takéto praktiky nepochádzajú z vyspelých demokracií, ale skôr zo systémov, akým bolo orbánovské Maďarsko,“ upozorňuje šéf politického oddelenia a zástupca šéfredaktora Martin Sliz. Zároveň pripomína, že korešpondenčná voľba fungovala na Slovensku dvadsať rokov bez jediného zaznamenaného prípadu manipulácie, čo podľa neho vyvoláva opodstatnené pochybnosti o skutočných zámeroch vládnej moci.
O možnosti voliť poštou sa ani nerokovalo
O možnosti voliť zo zahraničia poštou sa v parlamente nielen nehlasovalo, ale ani sa o nej nerokovalo. V rokovacej sále nebol prítomný nikto z navrhovateľov. Keďže navrhovatelia chýbali už druhýkrát, návrh sa podľa platného rokovacieho poriadku odkladá na schôdzu, ktorá sa uskutoční najskôr o pol roka.
Koalícia pôvodne chcela skomplikovať situáciu opozícii, a preto do rokovacieho poriadku presadila ustanovenie, že ak pri prerokúvaní návrhu nie je v sále prítomný žiadny navrhovateľ, bod sa presunie na koniec programu. Ak sa návrh dostane na rad druhýkrát v rámci tej istej schôdze a predkladateľ opäť chýba, prerokovanie sa odloží na schôdzu o šesť mesiacov. Teraz však doplatila na vlastné pravidlo.
Gašpar namieta, že v sále sedel
Podľa ústavného právnika Vincenta Bujňáka z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského porušenie procesného pravidla nestačí na to, aby bol zákon považovaný za protiústavný: „Na jednej strane je pravdou, že podľa zákona o rokovacom poriadku platí, že ak návrh zákona prepadol, potom sa zaradí do programu schôdze zvolanej najskôr o šesť mesiacov. Svojím vlastným zákonom nepochybne je viazaný aj parlament, no problém spočíva v tom, že ak by parlament takéto procesné pravidlo nerešpektoval, tak potom podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu to nestačí na to, aby bola vyslovená protiústavnosť.“
Problém je v tom, že jeden z navrhovateľov – Tibor Gašpar – bol v sále fyzicky prítomný. V danom čase však viedol schôdzu ako predsedajúci. Tibor Gašpar teraz namieta, že podmienka bola splnená, pretože sedel v sále a riadil rokovanie. Preto požiadal predsedu parlamentu Richarda Rašiho, aby sa obrátil na ústavnoprávny výbor so žiadosťou o výklad.
Prečo chce koalícia zmeniť pravidlá
Koalícia chce zrušiť korešpondenčnú voľbu poštou a požaduje, aby ľudia chodili voliť osobne na veľvyslanectvá. Argumentuje tým, že sa tým zabezpečí tajnosť hlasovania. Technicky je pravda, že pri hlasovaní poštou tajnosť zaručená nie je, pretože nikto nevie, kde, s kým a či vôbec volič lístok osobne vyplnil.
„Takéto praktiky nepochádzajú z vyspelých demokracií, ale skôr zo systémov, akým bolo orbánovské Maďarsko,“ upozorňuje Martin Sliz. Neexistujú žiadne dôkazy, spory ani zaznamenané podnety o manipuláciách pri voľbe zo zahraničia. Doteraz to neprekážalo nikomu vrátane strany Smer.
Výsledky volieb v roku 2023
Výsledky volieb v roku 2023 potvrdzujú, že hlasy zo zahraničia tradične podporujú opozičné strany. Progresívne Slovensko medzi zahraničnými voličmi výrazne dominovalo, získalo v cudzine takmer 62 % hlasov, čo je oproti ich približne 17-percentnému celoslovenskému volebnému výsledku obrovský rozdiel. Druhá skončila SaS a Smer sa umiestnil na treťom až štvrtom mieste.
V minulých parlamentných voľbách hlasovalo zo zahraničia takmer 60-tisíc voličov. Po mechanickom odpočítaní hlasov z cudziny by vtedajšia koalícia pri svojom vzniku nemala 79, ale iba 78 mandátov. Opozícia by namiesto 71 získala 72 kresiel.
Koho sa zmena najviac dotkne
Povinné hlasovanie na ambasádach by predstavovalo najväčšiu prekážku najmä pre občanov žijúcich v rozľahlých štátoch, ako sú Kanada, USA či Rusko. Cestovať stovky až tisíce kilometrov na veľvyslanectvo je vyslovene demotivujúce, čo priamo oberá voľby o reprezentatívnosť.
„Kto tu platí dane a žije, ten má rozhodovať o živote na Slovensku. Nie niekto, kto platí dane úplne v inej krajine,“ zhrnul svoj názor Robert Kaliňák. Podľa Martina Sliza tento výrok hraničí s drzosťou. „Z pozície voleného politika a ministra nemá právo kádrovať občanov a určovať, kto má a nemá právo voliť,“ dodáva.
Ústavnoprávny výbor rozhodne
O výklade rokovacieho poriadku bude rozhodovať ústavnoprávny výbor, kde má väčšinu vládna koalícia. Podľa Vincenta Bujňáka stanovisko ústavnoprávneho výboru nemá všeobecne záväzný charakter a nie je nezávislým orgánom. „Ústavnoprávny výbor je v každom volebnom období zložený z poslancov Národnej rady a títo poslanci z neho môžu byť kedykoľvek odvolaní,“ vysvetľuje.
