Sloboda áno, spokojnosť nie. Nový prieskum o Novembri ’89 ukazuje, ako Slováci skutočne vnímajú pád režimu
November 1989 zostáva pre obyvateľov Slovenska prevažne pozitívnou historickou udalosťou, no jeho spoločenská pozícia postupne oslabuje a triešti sa pod vplyvom súčasnej politickej polarizácie, sociálnej reality a nenaplnených očakávaní. Vyplýva to z najnovšieho reprezentatívneho prieskumu agentúry Focus, podľa ktorého si väčšina spoločnosti myslí, že pád režimu stál za to, no dominuje sklamanie z nevyužitia ponovembrových šancí.
Prieskum verejnej mienky zrealizovala agentúra Focus v októbri 2026 na vzorke 1017 respondentov pre organizácie Chcem tu zostať a Post Bellum. Na jeho dáta reaguje občianska iniciatíva Chcem tu zostať, ktorá 17. novembra organizuje už druhý ročník Festivalu Nežná!.
Pád režimu stál za to, ale potenciál sme nenaplnili
Podľa výsledkov prieskumu si 56 % opýtaných myslí, že zmena spoločenského systému po roku 1989 stála za to. Tento základný pilier legitimity demokratického obratu zostáva dlhodobo stabilný. Problémom je však hodnotenie toho, ako krajina s touto príležitosťou naložila. Až 59 % respondentov je presvedčených, že Slovensko ponovembové príležitosti nevyužilo, pričom opačný názor má 32 % ľudí.
Tento rozpor sa prejavuje aj v emóciách, ktoré v občanoch vyvoláva doterajší vývoj krajiny. Dominantnou emóciou je sklamanie (44 %), za ktorým nasledujú obavy (27 %) a nádej (22 %). Spokojnosť s vývojom vyjadrilo len 12 % respondentov.
Pre obyvateľov Slovenska dnes sloboda znamená primárne osobnú autonómiu a možnosť sebarealizácie (64 %). Najväčším a nespochybniteľným ziskom ponovembrového vývoja je sloboda cestovania a pohybu (47 %), nasledovaná možnosťou pracovať v zahraničí (25 %) a slobodou prejavu (23 %). Formálne politické práva, ako právo zakladať politické strany (3 %), stoja v rebríčku hodnôt na vedľajšej koľaji.
Občania tak oceňujú otvorené hranice a občianske slobody, no zároveň vyjadrujú hlbokú nespokojnosť s fungovaním inštitúcií, sociálnou spravodlivosťou, zdravotníctvom a rovnosťou pred zákonom.
Hodnotenie Novembra kopíruje dnešné rozdelenie spoločnosti
Prieskum potvrdil, že dejiny neriešime izolovane, ale filtrujeme ich cez dnešnú skúsenosť. Hodnotenie Novembra 1989 sa stalo pevnou súčasťou identity politických táborov. Kým v bloku strán PS, KDH, SaS, Slovensko a Demokrati vníma November kladne 69 % voličov, v bloku strán Smer, Hlas, SNS a Republika je to len 36 %. Slovenské národné povstanie si naopak zachováva univerzálnu legitimitu naprieč celým politickým spektrom a s 58 % kladných hlasov zostáva najlepšie hodnotenou novodobou udalosťou.
Sociológ a riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik zistenia vysvetľuje: „Prieskum zároveň ukazuje, že obyvatelia Slovenska neposudzujú dejiny izolovane od súčasnosti. November 1989 hodnotia aj podľa toho, ako vnímajú výsledok nasledujúcich 37 rokov. Pre časť verejnosti môže preto negatívny postoj k Novembru znamenať skôr odmietnutie výsledkov transformácie než želanie návratu k prednovembrovému režimu. Hodnotenie Novembra funguje ako skratka širšieho sporu o charakter režimu, smerovanie Slovenska a vzťah k Západu.“
Generačné rozdiely a efekt životnej bilancie
Prieskum odhalil aj výrazné generačné rozdiely. Najpozitívnejší vzťah k Nežnej revolúcii vyjadruje Generácia X (53 % kladne). Naopak, najstaršia generácia je najkritickejšia – až 57 % z nich tvrdí, že zmena režimu nestála za to. Starší ľudia totiž November často posudzujú cez optiku straty sociálnych istôt a dnešnej ekonomickej situácie. Mladé generácie November neodmietajú (kladne ho hodnotí 47 %), no prejavuje sa u nich historický odstup a nižšia sformovanosť názorov, pričom u Generácie Z často svieti možnosť „neviem“ (43 %).
„Tento prieskum nám ukázal aj jeden zaujímavý trend. Ide o celkový pokles kladného hodnotenia viacerých historických udalostí spolu s rastom odpovedí ‚neviem‘. November 1989 stojí na pomedzí dvoch procesov – rastúcej polarizácie a slabl nutnej znalosti. Bolo by obrovským zlyhaním nášho vzdelávacieho systému, ak by sme mladej generácii nedokázali vysvetliť význam pádu totality a výhody slobodnej a demokratickej spoločnosti,“ konštatovala riaditeľka Post Bellum Slovensko Sandra Polovková.
Odpoveďou je spájajúci Festival Nežná!
„Prieskum nám jasne potvrdzuje, že 17. november spoločnosť polarizuje a stáva sa témou pre politické konflikty. Ak v spoločnosti prevláda frustrácia a sklamanie z doterajšieho vývoja, liekom nie je ďalšie rozdeľovanie, ale hľadanie toho, čo nás spája,“ reaguje Erik Kliment, riaditeľ iniciatívy Chcem tu zostať. „Preto aj tento rok organizujeme Festival Nežná! Chceme ľuďom v Bratislave, ale aj v ďalších mestách ponúknuť bezpečný a kultúrny priestor na stretnutie.“
Festival Nežná! odštartuje v Bratislave na Námestí slobody a v Starej tržnici, do osláv sa zapájajú aj ďalšie mestá po celom Slovensku. Kompletný program a zoznam zapojených miest je dostupný na sociálnych sieťach iniciatívy Chcem tu zostať a na webe nezna.sk.
