Brusel priznal zaostávanie, reformy však po dvoch rokoch viaznu
Pred dvoma rokmi zažila Európska únia vzácny moment otvorenej sebakritiky. Mario Draghi predložil rozsiahlu správu, v ktorej Brusel priznal, že starý kontinent zaostáva za Spojenými štátmi aj Čínou a bez okamžitých reforiem a masívnych investícií mu hrozí pomalý úpadok. Diagnózu si Európa priznala, odvtedy však s ňou neurobila takmer nič. Strategické odporúčania na posilnenie konkurencieschopnosti sa neplnia a namiesto ráznych krokov zostala Únia uväznená v debatách.
Nejde pritom o odťažitú bruselskú tému. Rozhoduje sa o tom, či budú mať naše deti doma dobre platenú prácu a či si udržíme sociálny štandard.
Podľa štatistík z júla 2026 bolo z 383 sledovaných opatrení plne splnených necelých 16 percent a čiastočne zhruba 26 percent. Odborníci sa zhodujú, že tieto tabuľkové percentá o skutočnom úspechu nehovoria nič. Český europoslanec Luděk Niedermayer to prirovnal k absurdnej minulosti: „Všetci sme sa zhodli, že tie čísla nemajú zmysel… To je, ako keď komunisti hovorili, že vyrobili síce viac lokomotív, ale nie je toaletný papier, takže život je v zásade v poriadku.“ Podľa neho sa EÚ utápa v nepodstatných detailoch namiesto kľúčových reforiem poháňajúcich rast.
Bruselská audítorka Katarína Kasášová pripomína, že prijatá legislatíva ešte neznamená, že fungovanie podľa nej prinieslo konkurencieschopnosť. Správa len pomenovala diagnózu, skutočnú liečbu musia vykonať samotné členské štáty.
Najväčším motorom bohatstva by mal byť jednotný trh. Hoci na cestách nevidíme colnice, firmy narážajú na neviditeľné múry. Prekážky pri obchode s tovarom vnútri EÚ zodpovedajú clám vo výške 40 až 60 percent a pri službách presahujú až 110 percent, kým v USA je to len 15 percent. Europoslanec a bývalý premiér Ľudovít Ódor upozornil, že bez funkčného trhu nemáme v globálnom svete šancu: „Keď hovoríme o tej konkurencieschopnosti voči Číne a Amerike, tak nemôže vlastne bojovať Goliáš proti 27 trpaslíkom. My potrebujeme tú škálu – my máme obrovský trh, ale stále firmy nám hovoria, že to nie je jednotný trh.“
Namiesto spoločných investícií do moderných technológií či čipov debaty často skĺznu k hádkam o národné obálky. Podľa Ódora „národné excelovské tabuľky kraľujú diskusiám o európskom rozpočte“ a namiesto spoločného cieľa si každé ministerstvo financií stráži len svoju kalkulačku.
Európa denne zaplatí za dovoz fosílnych palív celú miliardu eur, čím sa stáva geopoliticky zraniteľnou. Katarína Kasášová pripomenula varovanie: „EÚ nemôže byť bylinožravcom vo svete mäsožravcov.“
