Divoké 90. roky zostávajú nespracovanou traumou
Šoková terapia, znehodnotené úspory, vytunelované banky a nástup oligarchie. Mafia v uliciach a bezmocná polícia. Éra po Novembri 1989 zostáva podľa historika Mateja Ivančíka nespracovanou traumou. Ako divoké 90. roky vytvorili hlboké jazvy, z ktorých pramení skepsa k demokracii i právnemu štátu?
Po 40 rokoch totality čelila spoločnosť popri autentickom nadšení z nadobudnutej slobody aj obrovskému ekonomickému a sociálnemu šoku. Historik vysvetľuje, ako cenová liberalizácia, devalvácia meny, divoká privatizácia a vzostup organizovaného zločinu zasiahli každodenný život obyvateľov.
Slovenský príbeh je podľa historika úspešný
„Slovenský príbeh je úspešný. Napriek nefungujúcim systémom a ekonomickým vyhliadkam sme sa adaptovali na liberálnu demokraciu a kapitalistickú ekonomiku. Ľudia chápu inštitúcie a chodia voliť,“ uviedol Ivančík.
Václav Havel prvý prezidentský novoročný prejav zakončil slovami „Tvá vláda, lide, se k tobě vrátila“ a potom začal veľký šok: cenová liberalizácia vyhnala ceny nahor o 60 percent, devalvácia meny radikálne znehodnotila úspory, prišli prvé skúsenosti s nezamestnanosťou i slobodným cestovaním. Na druhej strane vzniklo veľa nových strán, prišli prvé naozaj slobodné voľby aj skutočne slobodné médiá.
Revolúcia zdola a lustrácie
Podľa historika bol pocit nadšenia zo zmeny tesne po revolúcii autentický a všadeprítomný – vo fabrikách, na komunálnej úrovni i v domácnostiach. Občianske fórum v Česku a Verejnosť proti násiliu na Slovensku vznikali na miestnych úrovniach, často zdola.
Komunistická strana mala v čase pádu režimu vrátane slovenskej časti zhruba 1,7 milióna členov, čo bolo približne 11 percent obyvateľstva. KSS mala približne 400- až 430-tisíc členov. Potom prišiel lustračný zákon a takzvané Cibulkové zoznamy.
Pri vyrovnávaní sa s kádrami podľa Ivančíka existovali dve protichodné sily. Jednak hardlineri, ktorí chceli lustrácie potiahnuť na najvyššiu zákonnú úroveň, a potom ľudia združení najmä okolo intelektuálneho centra VPN, ktorí si povedali, že prioritou je pokojná tranzícia. To je to, čo sa dnes nazýva hrubé čiary.
Šok pre obyvateľov
Ľudia neboli vôbec pripravení na to, čo prišlo. V 90. rokoch sa trikrát devalvovala mena, inflácia za rok bola na úrovni 60 percent a úroky 30 percent. Nasledovali krachy fabrík neschopných konkurencie na otvorených svetových trhoch, hladové doliny, nezamestnanosť až 30 percent v niektorých regiónoch, kde sa s tým spájajú aj samovraždy a emigrácia.
Časť frustrácie sa podľa historika pretransformovala do podpory Vladimíra Mečiara, ktorý využil situáciu a reagoval na inú predstavu o ekonomickej transformácii, než prichádzala z Prahy.
Nevysporiadaná minulosť a polarizácia
Podľa Ivančíka sa spoločnosť nevysporiadala s 90. rokmi. Oponenti radikálnej trhovej reformy nepostavili ideu na štáte, ale na etnonárodnom princípe namiesto budovania občianskej spoločnosti. Dnešná polarizácia je podľa neho dôsledkom 90. rokov.
Napriek tomu historik vidí pozitívny odkaz. Tie roky znamenali slobodu, ktorú ako spoločnosť ešte len doceníme. V podnikaní to bolo úžasné obdobie, kedy ľudia dokázali začať podnikať, pričom ako príklad uviedol príbeh firmy ESET, ktorá vznikala na internátoch a dnes patrí medzi miliardové firmy.
