Progresívne Slovensko si v lete požičalo viac ako 800-tisíc eur, najviac prispel Michal Truban
Progresívne Slovensko získalo po parlamentných voľbách v roku 2023 nárok na viac ako 18 miliónov eur od štátu. Ide o peniaze vyplácané postupne počas volebného obdobia, pričom väčšinu z nich už strana zinkasovala. Napriek tomu si v priebehu mája až júla tohto roku progresívci od viacerých osôb požičali spolu 855-tisíc eur, ktoré musia vracať aj s úrokmi.
Strana tvrdí, že sa tak pripravila na možnosť predčasných volieb. Ak by k nim skutočne došlo, strany by od štátu nestihli dostať všetky peniaze, na ktoré im po voľbách vznikol nárok.
Najviac požičal bývalý predseda
Najväčšiu sumu strane požičal jej bývalý predseda Michal Truban, ktorý prispel 700-tisíc eurami. Po 50-tisíc eur progresívci získali aj od podnikateľov Tomáša Polereckého, Petry Folkmer a Petra Zálešáka.
Truban kedysi založil spoločnosť Websupport, z ktorej postupne vybudoval jedného z najväčších poskytovateľov webhostingu na Slovensku, neskôr firmu predal za niekoľko miliónov eur. Nešlo o prvú pôžičku, ktorú Truban PS poskytol – už pred voľbami 2020 strane požičal cez 900-tisíc eur a o tri roky neskôr pridal ďalších 360-tisíc eur. Spolu tak progresívcom pomohol sumou bezmála dva milióny eur.
Známym mecenášom vybraných politických strán je aj Peter Zálešák, zakladateľ siete elektroobchodov Nay. Zálešák pred rokmi pomáhal rozbehnúť politický projekt Andreja Kisku – jeho strane Za ľudí pred voľbami 2020 požičal 900-tisíc eur, pôžičky dokopy za 350-tisíc dal aj PS.
Rezerva pre prípad predčasných volieb
Väčšina pôžičiek, ktoré si progresívci v lete zobrali, je úročená piatimi percentami a ich splatnosť je do 60 dní po vyplatení príspevku za hlasy. PS tvrdí, že požičané peniaze použili na financovanie výdavkov spojených s komunálnymi voľbami, ktoré sa konali v októbri.
Časť vlastných peňazí, ktorými strana disponuje, si PS šetrí pre prípad predčasných volieb. „Štátne príspevky vyplácané postupne počas celého volebného obdobia využívame na zabezpečenie riadneho chodu strany, financovanie dlhodobých projektov či budovanie regionálnych štruktúr. Z dôvodu nestabilného politického prostredia napríklad počítame aj s rezervou pre prípad predčasných volieb do NR SR. To by spôsobilo krátenie predpokladaného štátneho príspevku,“ vysvetľuje PS.
„V čase komunálnych volieb malo naše hnutie zvýšené výdavky spôsobené komunálnou kampaňou a aby sme dokázali hospodáriť s dostatočnou rezervou, časť sumy sme si požičali,“ dodáva strana.
Pôžičky iniciovali sami
Progresívci hovoria, že poskytnutie pôžičiek iniciovali oni sami. „Požičať sme si chceli od osôb, ktoré sme mali už v minulosti overené,“ dodáva PS.
Aj napriek stovkám tisíc eur, ktoré strana do kampane vrazila, výsledky Progresívneho Slovenska v regionálnych voľbách neboli ohurujúce. PS sa podarilo získať len dvoch starostov a primátorov a 70 poslancov obecných zastupiteľstiev. Pre porovnanie, Smer získal viac ako 500 starostov a primátorov a takmer 2 400 obecných a mestských poslancov.
Jedným z hlavných cieľov najsilnejšej opozičnej strany bolo získať post šéfa košickej župy. V kraji nasadili Mariána Porvažníka, ktorému robili silnú kampaň na sociálnych sieťach viacerí predstavitelia PS. Hnutie za ním získalo podporu aj Hnutie Slovensko, SaS, KDH, Demokratov a ďalších opozičných strán. Porvažník napokon prehral proti staronovému županovi Rastislavovi Trnkovi len o 3-tisíc hlasov.
