Čo sa stane, keď sa o hrob nemá kto postarať a kedy sa pristupuje k exhumácii? Hovorí riaditeľ pohrebníctva
Mestská organizácia Marianum – Pohrebníctvo mesta Bratislavy má na starosti nielen pohrebné služby, ale aj správu bratislavských cintorínov, pamätníkov, fontán či mestských hradieb. Jej riaditeľ Robert Kováč vedie inštitúciu štyri roky a zdôrazňuje, že práca v pohrebníctve si vyžaduje úctu, empatiu a precíznosť.
Cintoríny ako parky aj pietne miesta
Podľa Kováča sú cintoríny nielen pietnymi miestami, ale aj parkami s množstvom zelene, kde sa dá poprechádzať či posedieť v tichu. Priznáva, že bežne vída prevažne starších ľudí, čo si vysvetľuje tým, že čím je človek starší, tým viac má na cintorínoch svojich blízkych. Počas dušičkového obdobia však vída celé rodiny vrátane detí.
Návštevníci podľa neho najčastejšie porušujú zákaz vstupu s bicyklom či kolobežkou, so psami, ako aj zákaz konzumácie alkoholu a fajčenia. Apeluje aj na pozornosť voči falošným kamenárom, keďže na cintorínoch je zakázané ponúkať akékoľvek služby. Ľudia by si mali dávať pozor aj na osobné veci.
Kremácie prevažujú, hroby slúžia generáciám
Za minulý rok bol podiel kremácií 72 percent ku 28 percentám v prospech kremácií. Urny možno ukladať nielen do kolumbárií, ale aj na hrobové miesta. Zákon stanovuje dobu prenájmu hrobového miesta a po uplynutí desaťročnej lehoty je možné na tom istom mieste opäť pochovávať, preto jedno hrobové miesto často slúži viacerým generáciám. Kremácia je zväčša lacnejšia a možná aj s obradom, pričom bratislavské krematórium je národnou kultúrnou pamiatkou a dielom Ferdinanda Milučkého.
Adopcia hrobov a prepis zmlúv
Ak sa ľudia obávajú, že sa o ich hrob nebude mať kto starať, rieši sa to prepisom nájomnej zmluvy, spravidla na vybavovateľa pohrebu alebo na ďalšieho príbuzného s preukázateľným vzťahom k zosnulému či predošlému nájomcovi. Novinkou zavedenou od augusta je adopcia hrobových miest, ktorá sa netýka len významných osobností či pamiatkovo chránených hrobov. Hrob si môže adoptovať aj známy, ktorý nechce, aby miesto zaniklo. Na adoptované miesto sa však nesmie pochovávať.
Likvidácia hrobov a exhumácie
Pri likvidácii hrobového miesta sa likviduje príslušenstvo hrobu, hrob sa nevykopáva a ľudské ostatky sa nevyberajú. Ak je nájomca známy, výpovedná lehota je jeden rok, ak je neznámy, miesto sa označí a lehota je tri roky, pričom likvidácia je možná až po súhlase okresného úradu. Pri opätovnom pochovávaní hrobár natrafí na ostatky, ktoré vyberie, vloží do bavlneného vrecka a pietne uloží na dno jamy. Zo zákona platí tlecia doba desať rokov.
S exhumáciami sa pohrebníctvo stretáva veľmi zriedkavo, spravidla ich nariaďujú orgány činné v trestnom konaní. Prípad, keď sa niekto sťahuje do iného mesta a chce mať blízkych pri sebe, sa nevyskytol. Pri exhumácii treba doložiť potrebné doklady a čím dlhšie je telo uložené, tým menšia je pravdepodobnosť, že sa nájdu ostatky – väčšinou zostávajú len fragmenty v závislosti od pôdneho zloženia. Z urny s popolom sa DNA získať nedá, keďže teplota spaľovania je 1 200 stupňov Celzia.
Sviečkomaty a nový cintorín
Organizácia spravuje digitálne kiosky, sviečkomaty a na niektorých cintorínoch aj triedený zber odpadu. Sviečka s kahancom v automate stojí dve eurá, samotná sviečka so zápalkami euro a použité kahance možno odložiť na opätovné využitie. Počas dušičiek vzniká najviac odpadu – približne toľko, čo za celý rok – a personál je posilnený. Zákaz zapaľovania sviečok platí len pri vyhlásení zvýšeného rizika požiarov, počas dušičiek sú zabezpečené protipožiarne hliadky.
Bratislava bude podľa Kováča nový cintorín potrebovať, no skôr ako o 15 rokov. Organizácia pracuje na štúdii, ktorú chce v decembri predstaviť verejnosti; štúdia pomenuje demografický vývoj, reálne kapacity, vytipuje dve lokality a prinesie architektonický návrh. Ročne sa pridelí okolo 500 hrobových, urnových a kryptových miest. V Bratislave ročne zomrie okolo 3 000 ľudí, z toho 2 500 má hrobové miesto. Výstavba nového cintorína by mohla trvať minimálne päť rokov.
