Sedem každodenných zvykov, ktorými si ničíme mozog: Neurobiologička varuje pred vyšším rizikom demencie
Mnohé z našich návykov môžu negatívne ovplyvňovať činnosť mozgu, odraziť sa na kvalite života a prispievať k rozvoju ochorení, ako je demencia. Od kondície mozgu závisí produktivita, schopnosť myslenia, pamäť aj pohybová koordinácia. Neurobiologička Dr. Hana Burianová uvádza sedem návykov, ktoré znižujú elasticitu nervových spojení a zvyšujú riziko demencie.
Sedavý spôsob života
Príliš dlhé zotrvanie v sede sa negatívne odráža na krvnom obehu a okysličovaní tkanív. Narúša hormonálnu rovnováhu a fungovanie neurotransmiterov, urýchľuje starnutie organizmu a zvyšuje náchylnosť na demenciu. Odporúča sa vstať každú polhodinu a v stoji stráviť aspoň 15 minút. Vhodné je 30 minút cvičenia s ľahkou až strednou intenzitou denne alebo 15 minút intenzívneho tréningu.
Nedostatok spánku
Spánkový deficit zhoršuje pamäť, koncentráciu a neurónovú plasticitu. Dospelým sa za priemer považuje 7 až 9 hodín spánku. Už jedna zle prebdená noc narúša rovnováhu neurotransmiterov, a ak sa takéto noci opakujú, pôsobia na mozog chronicky negatívne. Spánok sa neodporúča doháňať cez víkendy, keďže zmeny v cykle svetla a tmy narúšajú tvorbu melatonínu a kortizolu. Škodlivý môže byť aj nadmerný spánok, ktorý rozlaďuje vylučovanie melatonínu a sérotonínu.
Chronický stres
Chronický stres zhoršuje koncentráciu, pamäť a schopnosť regulovať emócie. Zvyšuje náchylnosť na demenciu a zápalové procesy v nervovej sústave. Medzi spôsoby zmiernenia jeho účinkov patrí vyhýbanie sa stresovým situáciám, zdravá spánková hygiena a nájdenie aktivity, ktorá umožní zrelaxovať a na čas „vypnúť“.
Nevhodná strava
Nezdravé stravovanie vedie k zápalom čriev, čo sa prenáša aj na mozog. Medzi zlé návyky patrí konzumácia produktov s vysokým obsahom cukru či soli a vysoko spracovaných potravín s nízkym obsahom vlákniny a vysokým podielom tukov. Škodlivé môže byť prejedanie sa aj nedostatočný príjem potravy. Ako optimálne sa opakovane uvádza stredomorská strava bohatá na zeleninu, ovocie, rybí tuk a olivový olej; črevnej mikrobioty podporne pôsobia aj probiotiká.
Chýbajúci spoločenský život
Osamelým ľuďom hrozí až dvakrát vyššie riziko demencie, k čomu prispieva pasivita a nedostatok komunikácie s okolím. Horší z hľadiska vplyvu na zdravie môže byť samotný pocit osamelosti, ktorý často vedie k úzkosti alebo depresii. Chýbajúci kontakt s inými ľuďmi znižuje mozgovú plasticitu, pretože bez nových podnetov sa mnohé procesy spomaľujú. Socializácia je vhodná denne, kedykoľvek je to možné.
Dlhodobý multitasking
Vykonávanie viacerých úloh naraz oslabuje koncentráciu a pamäť, vedie k plytšiemu mysleniu, únave, stresu a pocitom úzkosti. To všetko zhoršuje schopnosť mozgu spracúvať informácie. Odporúča sa vykonávať povinnosti postupne, jednu po druhej; pomôcť môže zoznam úloh alebo delegovanie nadmerných povinností na iných.
Mentálna stagnácia
Chýbajúca duševná aktivita môže viesť k oslabeniu poznávacích schopností, zhoršeniu stavu synaptických spojení, rýchlejšiemu starnutiu a vyššiemu riziku demencie. Stagnáciu obmedzujú aktivity, ktoré sú pre mozog výzvou – napríklad krížovky, puzzle, varenie bez receptu, návrat domov inou cestou, štúdium nového jazyka, hra na hudobnom nástroji alebo kurz.
