Deň pred útokom v Staškove bolo okno príležitostí
Bezpečnostný analytik Radovan Bránik, ktorý bol priamo na mieste tragédie v kysuckom Staškove, upozorňuje na prepojenie vražedného násilia na školách a samovražedného konania detí. Podľa jeho slov sa mnohé podobné prípady končia práve samovraždami.
V prípade, že sa na škole objaví násilný čin s pravdepodobným úmrtím, nie je možné očakávať, že rodičia sa nebudú v panike hnať na miesto udalosti. Analytici a odborníci si podľa Bránika stále len skladajú obraz toho, čo sa presne stalo, a verejnosť má k dispozícii len obmedzené informácie.
Deň pred samotným útokom prebehla intervencia. Sociálna pedagogička po rozhovore uviedla, že páchateľ nepôsobil radikálne. Odporučili mu psychologické vyšetrenie, na ktoré by však pri dnešných lehotách čakal veľmi dlho, a to aj napriek tomu, že išlo o akútny prípad.
Podľa Bránika možno povedať, že vnútorné napätie páchateľa súviselo predovšetkým so zlyhaním nukleárnej rodiny. Otec bol vo väzení, matka závislá od drog. V prirodzenom prostredí, kde by malo dieťa byť v komforte, sa muselo hľadať náhradné riešenie, čo je vždy menším zlom.
Časť ľudí sa prikláňa k tomu, že spúšťacím momentom bolo podanie trestného oznámenia. Je na zváženie, do akej miery má podanie trestného oznámenia zmysel v prípade páchateľa, o ktorom je známe, že nie je trestnoprávne zodpovedný. Ani v pedagogickom zbore nepanovala zhoda na tomto kroku a vnímali ho ako kontroverzný a neprínosný.
Konanie útočníka je podľa analytika výsledkom dlhodobého vývoja. Prejavoval sa tak už týždne či mesiace. Podobným spôsobom prežívajú svoju existenciu stovky a tisíce detí, ktoré sa nemajú dobre a sú blízko hranice zlyhania.
Tento typ násilia, keď človek z dôvodu vnútorného rozpoloženia pristúpi k usmrteniu inej osoby, podľa Bránika uniká. Deti, ako je tento páchateľ, oveľa častejšie pristupujú k násilnému útoku na samých seba z veľmi podobných dôvodov.
Bezpečnostné kamery na školách podľa Bránika nemajú preventívny efekt. Naopak, poskytujú páchateľovi pocit, že ho niekto uvidí a prestane byť neviditeľný. Dnes páchatelia nechcú nechať nič na náhodu a nosia si vlastné kamery alebo streamujú v reálnom čase.
Odborník na krízovú komunikáciu upozorňuje aj na nedostatok pedopsychiatrov. Väčšina páchateľov podobných skutkov nie sú psychiatrickí pacienti. Existuje snaha nepsychiatrizovať každý incident, hoci v niektorých prípadoch by kvalifikovaná psychiatricá starostlivosť mohla znížiť pravdepodobnosť, že k skutku dôjde.
Podľa Bránika existuje niekoľko referenčných krajín, ako napríklad Fínsko, ktoré v práci s deťmi pokročili a znížila sa tam šikana. Žiadna sieť však nie je dosť hustá a na nulu to nikdy nepôjde. Je rozdiel, či máme desať alebo päť útokov.
Slabé miesta záchrannej siete sú podľa analytika početné. Školy dnes nemôžu dieťa po násilných incidentoch dočasne umiestniť do zariadenia, kde by ho odborníci pozorovali, kým neprestane byť nebezpečné pre seba a iných. Ani policajti na miestnych oddeleniach nie sú adekvátne vyškolení.
Bránik odmieta označenie útoku v Staškove za femicídu. V nastavení chlapca boli nenávistné prejavy, ale nie preto, že obete boli ženy, ale preto, že boli nositeľkami moci. Na zozname obetí napodobňoval estetiku iného útoku, ale nenapodobňoval jeho radikalizmus ani postoje.
Na otázku, či existuje garancia, že sa dieťaťu v škole nič takéto nestane, Bránik odpovedá, že ktokoľvek by tvrdil, že áno, klamal by. Zároveň však dodáva, že je vysoko nepravdepodobné, že sa to stane, pretože vo väčšine škôl sa to nikdy nestane a väčšina detí k poslednému kroku nedospeje.
Podľa Bránika existuje okno príležitostí, a to sa aj v Staškove dalo zavrieť. Ešte aj v posledný deň pred útokom však bola použitá nesprávna technika. Správny nástroj bol použitý v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Nejde o zlyhanie konkrétnej poradne, ale o zlyhanie prostredia.
