Zamestnanosť v EÚ dosiahla rekord, východné Slovensko zaostáva
Miera zamestnanosti v Európskej únii dosiahla v roku 2025 hodnotu 76,1 %. Ide o najvyššiu úroveň, akú Eurostat zaznamenal od začiatku sledovania týchto údajov. Do cieľa stanoveného na rok 2030, ktorým je 78 %, tak chýbajú necelé dva percentuálne body.
Miera zamestnanosti sa od miery nezamestnanosti líši. Vypočítava sa z celkovej populácie v produktívnom veku, teda zahŕňa aj ľudí, ktorí nepracujú a prácu aktívne nehľadajú.
Cieľ na rok 2030 už dosiahlo alebo prekonalo 115 z 244 regiónov EÚ, teda takmer polovica. Medzi nimi sú aj tri slovenské regióny. Plánovaných 78 % zamestnanosti z celej produktívnej populácie zatiaľ nespĺňa iba východné Slovensko.
Regióny s najnižšou zamestnanosťou v Únii
Na opačnom konci mapy sa nachádzajú regióny, kde pracuje polovica ľudí v produktívnom veku alebo menej. Ide o francúzske zámorské územia Mayotte (36,9 %) a Guyana (50 %) a o juh Talianska, najmä Kalábriu, Kampániu a Sicíliu.
Eurostat uvádza, že slabšie regióny sú často vidiecke, riedko osídlené alebo ležia na okraji Únie. Majú málo pracovných príležitostí, najmä pre ľudí so strednou a vyššou kvalifikáciou. Pod hranicou 74 % skončili aj niektoré hlavné mestá, napríklad Brusel, Viedeň či Atény.
Nezamestnanosť podľa Eurostatu zvyšuje riziko chudoby a sociálneho vylúčenia. Vysoký podiel dlhodobo nezamestnaných býva v takýchto regiónoch spojený aj s odchodom mladých ľudí.
Rozdiely vnútri Slovenska
Celoslovenský priemer ukrýva výrazné regionálne rozdiely. Bratislavský kraj patrí k regiónom s najnižšou nezamestnanosťou v Únii, nedosahuje tam ani tri percentá. Celoslovenská nezamestnanosť je podľa Eurostatu viac než dvojnásobná.
Východné Slovensko, jediný slovenský región pod cieľom, malo vlani najnižšiu zamestnanosť ľudí s nízkym vzdelaním v celej EÚ. Pracuje tam len každý štvrtý človek vo veku 25 až 64 rokov, ktorý má najviac základné vzdelanie.
Ak človek na východe o prácu príde, hľadá ju dlho. Takmer tri štvrtiny nezamestnaných na východe boli bez práce viac než rok, čo je v Únii najviac.
Podobne to ukazuje domáca štatistika. V Prešovskom kraji bola nezamestnanosť v druhom štvrťroku 2025 päťkrát vyššia než v Bratislavskom (10,6 % a 2,1 %).
Práca ešte nie je životná úroveň
Vysoká zamestnanosť ešte neznamená vysoké príjmy. Ukazuje, koľko ľudí pracuje, nie koľko zarábajú.
HDP na obyvateľa, upravený o rozdiely v cenách, dosiahol na Slovensku podľa Eurostatu vlani približne 75 % priemeru EÚ. V Česku to bolo 92 %, v Poľsku 81 %. Zamestnanosť máme teda blízko vyspelejším krajinám, výkon ekonomiky na obyvateľa zatiaľ nie.
Rozdiely sú aj v zárobkoch a ponuke práce. Podľa analýzy Tatra banky bola priemerná mzda v Prešovskom kraji v roku 2024 o vyše 600 eur nižšia než v Bratislavskom. Na jedného nezamestnaného pripadali podľa tej istej analýzy (údaje z roku 2025) v Bratislavskom kraji takmer štyri voľné miesta, v Prešovskom desatina miesta.
Cieľ EÚ meria len to, koľko ľudí pracuje. Rozdiely v tom, kde je práca a za koľko, nemeria.
