Standard & Poor’s potvrdila Slovensku rating na najnižšej úrovni za dekádu
Ratingová agentúra Standard & Poor’s ponechala Slovensku rating nezmenený na úrovni „A“. Agentúra tak potvrdila známku, ktorú krajine udelila v apríli tohto roka, keď ju znížila z úrovne „A+“ na „A“.
Ide o najnižší rating od tejto agentúry od roku 2014. Slovensko má tak od Standard & Poor’s šiestu najlepšiu známku, čo je zároveň dva stupne nad neinvestičným pásmom. Rating od Standard & Poor’s je nastavený o jeden stupeň vyššie ako ratingy ďalších dvoch veľkých agentúr, Fitch a Moody’s.
Agentúra pri jarnom prehodnocovaní poukázala na štedré sociálne dávky, zvýšený tlak na armádne výdavky a blížiace sa voľby, ktoré mali viesť k zníženiu konsolidačného úsilia. Očakávala, že vláda v predvolebnom období nebude výraznejšie konsolidovať.
Parlament minulý týždeň schválil rozpočet s deficitom 4,94 percenta hrubého domáceho produktu, čo je druhý najvyšší deficit v tomto období. V porovnaní s aktuálnym rokom, keď by vláda mala hospodáriť so schodkom okolo 4,4 percenta, ide o medziročné zhoršenie bilancie verejných financií.
Na viacero problémov v rozpočte poukázali vo svojom hodnotení aj analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Vláda pri schvaľovaní rozpočtu zrejme porušila ústavné príkazy a úplne sa vzdala snahy ozdraviť verejné financie, skonštatovala RRZ.
Slovenské verejné financie ťaží nielen narastajúci celkový dlh štátu, ale aj rastúce náklady na jeho financovanie. Výnos na kľúčovom desaťročnom dlhopise sa aktuálne pohybuje vysoko nad hranicou štyroch percent. Nad touto métou sa úroky pohybovali dočasne počas pandémie a predtým v časoch európskej dlhovej krízy.
Rastúce úroky znamenajú, že štát míňa viac na splátky za predchádzajúce pôžičky. Kým v roku 2024 boli náklady na obsluhu dlhu zhruba 1,2 miliardy eur, v budúcom roku to má byť viac ako dvojnásobok, teda 2,4 miliardy eur.
Hodnotenia ratingových agentúr hovoria veriteľom, aká je pravdepodobnosť, že krajina nebude dokázať splácať svoje záväzky. Investori podľa ratingov a ďalších faktorov nastavujú aj svoje požiadavky na výnosy, keď nakupujú dlh krajín. Čím nižší rating, tým vyšší úrok si obvykle pýtajú v porovnaní s inými bezpečnejšími dlžníkmi, ako je napríklad Nemecko.
