Svetový unikát: Slovensko patrí medzi 9 krajín, kde sa majetkové nožnice privierajú
Podľa správy Global Wealth Report od spoločnosti Allianz sa Slovensko ocitlo v klube deviatich krajín sveta, v ktorých sa podiel majetku najbohatšej desatiny za posledných 20 rokov zmenšil. Znie to ako správa o tom, že bežní Slováci bohatnú, no pri bližšom pohľade má tento výsledok trpkú príchuť.
Znamená to, že slovenskí milionári skutočne chudobnejú? Alebo je za tým niečo iné – napríklad národná posadnutosť vlastniť nehnuteľnosti, kým štatistiky rátajú len peniaze na účtoch? Oslovení ekonómovia a finanční analytici odpovedali na dve otázky: či bohatí Slováci schudobneli a či je tento vývoj dobrou správou.
Milionári neschudobneli, ich podiel na koláči klesol
Martin Kahanec zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce upozorňuje, že z poklesu podielu top 10 % nevyplýva, že milionári schudobneli. Allianz meria iba čisté finančné aktíva a nezahŕňa nehnuteľnosti, ktoré tvoria veľkú časť bohatstva slovenských domácností. Podľa štúdie Eurofoundu z roku 2025 tvoria nehnuteľnosti až 75,9 % hrubých aktív v skupine 20 % najmenej majetných, oproti 45,4 % vo Francúzsku. Gini index celkového čistého majetku je na Slovensku 0,51, čo je najnižšia hodnota spomedzi 22 skúmaných krajín EÚ.
Pavel Škriniar z Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave vidí za vývojom príbeh, že ostatné skupiny obyvateľstva dobiehali bohatších rýchlejšie. Za rastom objemu finančného majetku stredných vrstiev stojí rast reálnych príjmov a pozitívny vývoj na finančných trhoch.
Marián Kočiš zo Slovenskej sporiteľne dodáva, že koláč sa zväčšoval, ale jeho väčšia časť postupne pripadala aj domácnostiam mimo najbohatšej desatiny. Najbohatších desať percent nemožno automaticky stotožňovať s milionármi. Slovensko má podľa neho relatívne rovnomerne rozdelené bohatstvo, ale stále pomerne malý finančný koláč.
Háčik: rovnosť neznamená bohatstvo
Ján Košč z Konfederácie odborových zväzov upozorňuje, že rovnomernejšie rozdelenie majetku neznamená, že sme bohatá spoločnosť. Treba sa pozerať aj na reálny rast bohatstva po odpočítaní inflácie. Majetková nerovnosť sa navyše meria ťažšie ako príjmová, pretože najbohatšie domácnosti sú vo výberových zisťovaniach často nedostatočne zastúpené.
Marián Búlik z OVB Allfinanz Slovensko pripomína, že Slovensko má dlhodobo jednu z najrovnomernejších distribúcií príjmov v Európe. Giniho koeficient disponibilných príjmov dosahoval v roku 2024 na Slovensku 21,7 bodu oproti priemeru EÚ 29,4. Priemerná mzda vzrástla z približne 573 eur v roku 2005 na 1 620 eur v roku 2025. K rastu majetku širšej populácie prispieva aj druhý dôchodkový pilier, ktorý mal k 11. septembru 2026 majetok takmer 22 miliárd eur.
Búlik však upozorňuje aj na menej pozitívne vysvetlenie: Slovensko zaostáva vo vytváraní nových veľkých podnikateľských majetkov. Nemá spolu s Rumunskom ani jednu firmu v miliardovej hodnote, kým Bulharsko má jednu a Ukrajina desať.
Dominik Hapl z Across Private Investments pripomína, že v 90. rokoch si státisíce Slovákov odkúpili štátne a družstevné byty za symbolické ceny. Slovensko má dnes vyše 90 % mieru vlastnenia nehnuteľností. Negatívnou stránkou je, že majetok bežných Slovákov nie je v peniazoch, ale v nehnuteľnostiach – mnohí ľudia vlastnia nehnuteľnosť za stovky tisíc eur, no žijú od výplaty k výplaty.
Ondrej Greguš z XTB uzatvára, že nižšia majetková koncentrácia automaticky neznamená vysokú životnú úroveň. Slovensko môže mať majetok rozdelený relatívne rovnomerne, ale v absolútnom vyjadrení ho môžu mať domácnosti menej než v bohatších krajinách.
