Ferrari, vily v Karibiku a zničené rodiny: Ako sa zrútil rozprávkový sen o ťažbe kryptomien za 4,5 miliardy
Sedem rokov sľubovali rozprávkové zhodnotenie úspor z ťažby kryptomien. Dnes čelí trojica organizátorov obvineniu z obrovského podvodu. Kým tisíce naivných investorov prišli o všetko, z vybraných peňazí sa kupovali superšporty Ferrari, nehnuteľnosti pri Jadrane či luxusné vily v Karibiku.
Príbeh investičnej horúčky s názvom Glocin sa začal písať pred rokmi lákavými sľubmi. Finanční poradcovia a influenceri oslovovali tisíce bežných ľudí – od drobných šetričov až po matky na materskej dovolenke, z ktorých mnohé si na investíciu zobrali bankové pôžičky. Sľub bol neodolateľný: garancia rozprávkového zhodnotenia vo výške 10 až 20 percent ročne, ktoré mala zabezpečiť vysoko zisková ťažba kryptomien v špeciálnych datacentrách.
Keď sa celý domček z kariet definitívne zrútil do insolvencie, zostali len oči pre plač. Insolvenčnú správkyňu a súdy zavalilo neskutočných sedemtisíc prihlášok nárokov v celkovej výške približne 180 miliónov eur. Po rokoch preverovania prišiel zásadný zvrat: česká kriminálka obvinila troch hlavných aktérov z podvodu, za ktorý im hrozí až desaťročný pobyt za mrežami. Znalecké posudky zmietli zástierku o krypto-ťažbe zo stola. Vyšetrovatelia konštatovali, že projekt nevytváral žiadnu reálnu ekonomickú aktivitu schopnú generovať sľubované výnosy.
Jednou z najvýraznejších postáv prípadu je Slovák Maroš Mikláš. Muž s problematickou minulosťou, ktorému americké súdy už v roku 2008 kvôli podvodom zakázali burzové obchody a na Slovensku čelil exekúciám, stál za americkou spoločnosťou Bit.NXT International LLC. Práve do nej mali smerovať peniaze investorov na údajné zhodnocovanie. Keď Mikláša pritlačili vyšetrovatelia k múru, prišiel s nečakanou obranou. Polícii tvrdil, že dlžné peniaze chcel ľuďom poctivo vyplatiť, no prišiel o prístup k svojim krypto-trezorom.
Podľa jeho oficiálnej výpovede mal priamo v budove trnavskej očnej kliniky Ivio uschované elektronické trezory (hardvérové peňaženky). Na nich sa mali nachádzať kryptomeny jeho firmy Bit.NXT International LLC v hodnote približne 40 miliónov eur. Mikláš tvrdil, že tieto úspory boli určené výhradne na odškodnenie a postupné vyplatenie oklamaných klientov Glocinu, ktorí sa zaregistrovali cez spoločnosť First Venture Corporation LTD. Zodpovednosť za to, že ľudia nevidia ani cent, však Mikláš zhodil na tretie osoby. Českým vyšetrovateľom tvrdil, že v júni 2024 bývalá konateľka spoločnosti spravujúcej kliniku podvodným konaním rozpredala kľúčový majetok aj samotnú budovu. Hneď po prevzatí objektu novými majiteľmi mu bol do budovy zamedzený prístup.
Hoci Mikláš vo svojej výpovedi meno priamo nespomínal, jeho obvinenia celkom jasne narážali na bývalú konateľku spoločností spravujúcich kliniku IVIO, Kristínu Ziman. Tá však jeho verziu udalostí striktne odmieta a policajné tvrdenia Maroša Mikláša spochybňuje v celom rozsahu. „Odmietam tvrdenie, že som podvodným spôsobom predala budovu kliniky alebo majetok, ktorý spoločnostiam IVIO nepatril,“ reaguje Ziman. Vysvetľuje, že budova bola vo vlastníctve spoločnosti SK Logistic, s. r. o., a ani ona, ani spoločnosti IVIO, ani samotný Maroš Mikláš neboli bez súhlasu vlastníka oprávnení s ňou akokoľvek nakladať. „O existencii takýchto aktív som nemala vedomosť, nespravovala som ich a, ak vôbec existovali, nemala som k nim prístupové údaje,“ uviedla jednoznačne.
Polícia pri detailnej rekonštrukcii tokov na bankových účtoch objavila úplne iný obraz než usilovné zhodnocovanie úspor či poctivé schovávanie kryptomien v trezoroch. Maroš Mikláš si za 347,5 tis. eur z peňazí klientov zaobstaral luxusný superšport Ferrari F8 Spider. Za ďalších 2,452 mil. eur nakúpili firmy spojené s Miklášom nehnuteľnosti v chorvátskej dedinke Privlaka na pobreží Jadranského mora. Aleš Kohoutek podľa polície nasmeroval minimálne 3,597 mil. eur z úspor ľudí do stavby dvoch luxusných domov v obci Sedliště. Vrcholom bola transakcia, pri ktorej odišiel milión dolárov cez účet českého policajta jeho otcovi do Karibiku na stavbu vily. Lubomír Bezděk riadil a budoval predajnú sieť Glocinu a kvôli vlastným exekúciám si nechal vyplácať provízie na účty svojej partnerky – celkovo tam odtieklo približne 1,553 mil. eur.
Aby obrovské a podozrivé toky peňazí neprilákali pozornosť úradov a klasických bánk, využívali organizátori služby Podnikateľskej družstevnej záložne (PDZ). Hoci spravodlivosť po siedmich rokoch hlavných aktérov dobehla, pre oklamaných investorov je to len slabá náplasť. Polícii sa podarilo zaistiť len zlomok majetku v porovnaní s obrovskou sumou, ktorú ľudia do projektu vložili.
