Čierny deň opozície: Aj po roku od zmien ústavy majú na KDH partneri ťažké srdce
Mesiace až roky budované spojenectvo medzi liberálmi a kresťanskými konzervatívcami dostalo pred rokom poriadnu ranu. Parlament 26. septembra minulého roka schválil zmeny ústavy. Predseda SaS Branislav Gröhling vtedy vyhlásil, že je to čierny deň pre Slovensko. Viacerí politici si ten moment zapamätajú ako čierny deň opozície.
Zmeny ústavy totiž koalícia schválila aj vďaka deviatim poslancom KDH. Kresťanskí demokrati sa pritom dlhodobo hlásia k spojenectvu s Progresívnym Slovenskom, SaS a Demokratmi, ktorí chcú po voľbách vymeniť aktuálnu koalíciu.
„Pachuť ostala“
Postup KDH preto ostatní partneri vnímali s nevôľou. Najostrejšiu kritiku nasmerovali na Igora Matoviča, ktorého dvaja poslanci sa tiež nečakane pridali ku koaličnému návrhu. Nevyhli sa jej ani kresťanskí demokrati. V priebehu jedného roka sa vzťahy medzi partnermi zlepšili, no predseda Demokratov Jaroslav Naď konštatuje, že pachuť ostala.
Ako v KDH zmenili názor
Celá situácia vznikla ešte začiatkom minulého roka. Premiér Robert Fico vtedy prišiel s nápadom, aby sa do ústavy vložilo viacero nových formulácií. Medzi nimi napríklad prednosť slovenského práva pred európskym či konštatovanie, že Slovensko uznáva existenciu len dvoch pohlaví – muža a ženy.
KDH sa ocitlo pred dilemou: využije príležitosť a presadí spolu s koalíciou čosi zo svojho programu, alebo za cenu obetovania identity zachová lojalitu opozičnému bloku? V Smere sa rozhodli KDH vyjsť v ústrety a akceptovať viaceré ich návrhy, ako zákaz surogátneho materstva či formuláciu, že rodičmi dieťaťa sú matka žena a otec muž.
Zmeny ústavy napokon prešli rovnými 90 hlasmi, čo je nutné minimum. Stalo sa tak aj vďaka 9 z 11 kádéhákov a dvom poslancom Igora Matoviča. K hlasovaniu sa z KDH odmietol pripojiť len František Mikloško a František Majerský.
Po hlasovaní prišiel útlm
S odstupom času konštatujú tak kresťanskí demokrati, ako aj saskári a Demokrati, že takéto hlasovanie vytvorilo medzi nimi trenice. Podpredseda kresťanských demokratov a právnik Viliam Karas, ktorý viedol za KDH rokovania, tvrdí, že postoj KDH nebol prekvapením a o zámeroch hnutie dlhodobo komunikovalo. Argumentuje, že nešlo o podporu vládneho návrhu ani o hlasovanie o dôvere vláde, ale o hlasovanie, kde si koalícia osvojila veľkú časť nápadov KDH.
Líder SaS Branislav Gröhling konštatuje, že sa potvrdili jeho slová, aby opoziční partneri takéto témy radšej odložili, inak ich rozdelia. „Dnes už máme dve pohlavia v Ústave SR, ale na Slovensku sa nežije lepšie, jedine to pomohlo Ficovi, aby si na tom spravil kampaň,“ dodáva Gröhling.
Predseda Demokratov Jaroslav Naď hovorí, že kritické boli najmä prvé mesiace po hlasovaní, keď na tom vzťahy neboli najlepšie. „Osobne si myslím, že dopad tam bol. Taký výraznejší bol najmä v prvých mesiacoch,“ približuje Naď.
Karas: Opozícia nie je jedna strana
Hoci rana zatriasla základmi spojenectva, to sa napokon nerozpadlo. Štvorica lídrov PS, SaS, KDH a Demokratov sa na spoločné pódium opäť postavila po viac ako polroku. V apríli 2026 demonštrovali proti zrušeniu voľby zo zahraničia.
Aj lídri hovoria o tom, že dnes je na tom spolupráca lepšie než pred rokom. „Vzťahy v opozícii sa odvtedy postupne stabilizovali,“ hovorí Karas s tým, že spolupracujú všade tam, kde to dáva zmysel. Jaroslav Naď je o čosi kritickejší: „Istá taká pachuť tam pretrváva naďalej, pretože jednoducho jedna z opozičných strán sa rozhodla podporiť návrh Roberta Fica.“
Gröhling z SaS v minulosti vyzýval na podpis spoločnej deklarácie, kde by sa strany zaviazali neotvárať podobné témy a nepomáhať koalícii meniť ústavu. „Myslím si, že podobná deklarácia v opozícii by bola dobrá aj teraz pred voľbami, aby sme voličom ukázali, že sme pripravení spolupracovať,“ konštatuje líder SaS.
KDH však nechce prísť o priestor, kde sa môže odlíšiť. „Treba rešpektovať, že opozičné strany nie sú jednou stranou. Majú vlastné programy, hodnoty a politickú identitu, pričom práve v hodnotových otázkach môžu byť medzi nimi zásadné rozdiely,“ dodáva Karas.
