Blanár rokuje v Moskve, spojenci sú znepokojení
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár odcestoval do Moskvy bez akéhokoľvek európskeho poverenia. Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky to hodnotí tak, že slovenská diplomacia tým pomáha kremeľským záujmom a posilňuje ruský vplyv. Pre spojencov v Európskej únii a NATO je to podľa neho jasný signál, že sa na Slovensko v časoch najväčšej krízy nedá spoľahnúť.
Rokovanie prichádza v období, keď sa črtá trojstranné rokovanie Moskva – Washington – Kyjev s horizontom mieru alebo aspoň prímeria. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj deklaruje pripravenosť na rokovania a tvrdí, že si vie predstaviť zamrazenie frontovej línie v súčasnom stave, no len ako prvý krok k prímeriu. Donbasu sa vzdať nehodlá.
Witkoffove slová o „súcitnom“ Putinovi vyvolali nevôľu
Havlíček reagoval aj na vyhlásenie amerického vyjednávača Stevea Witkoffa, ktorý po stretnutí s Vladimirom Putinom v Kremli označil ruského prezidenta za „súcitného“. Podľa Havlíčka išlo o reakciu na prepustenie 74-ročného Američana z ruského väzenia, no v kontexte pokračujúcich útokov na ukrajinské mestá je takýto výrok absolútne nevhodný. Witkoffove slová vyvolali búrku nevôle aj v americkom Senáte.
Podľa Havlíčka sme svedkami preskupovania síl pred americkými medzivoľbami do Kongresu naplánovanými na začiatok novembra. Ruská strana sa snaží situáciu využiť a vytvára si výhodný kontext pre dosiahnutie svojich cieľov – odstránenie Zelenského, neutralizáciu Ukrajiny a získanie bezpečnostných záruk. Kremeľ sa zároveň snaží do procesu vtiahnuť aj Čínu.
Obmedzovanie Starlinku a spravodajských dát
Havlíček potvrdil, že spomalenie systému Starlink zo 450 na 160 dronov nebola technická porucha, ale politické rozhodnutie americkej administratívy. Rovnako šokujúce bolo podľa neho niekoľkodňové zastavenie poskytovania spravodajských informácií o letiacich ruských raketách. Európa v súčasnosti nedisponuje takou satelitnou sieťou ani spravodajskými kapacitami, aby dokázala USA plnohodnotne nahradiť.
Rusko sa podľa Havlíčka nikam neponáhľa, čaká na zimné mesiace a pripravuje sa na útoky proti ukrajinskej energetickej a kritickej infraštruktúre. Na jar budúceho roka potom plánuje presadzovať svoje maximalistické požiadavky z výhodnejšej pozície. Kremeľ podľa neho vyčkáva aj na kľúčové momenty v Európe, napríklad májové prezidentské voľby vo Francúzsku.
Slovensko na opačnom póle
Slovensko dnes podľa Havlíčka stojí na opačnom póle a medzi európskymi spojencami požíva najnižšiu úroveň dôveryhodnosti. Európski partneri boli znepokojení výrokmi premiéra Roberta Fica o nerešpektovaní záväzkov v rámci článku 5 o kolektívnej obrane. Cesty Fica či Blanára do Moskvy podľa neho podkopávajú spoločnú jednotu, keďže na ne nemajú európsky mandát ani poverenie dohodnuté s partnermi.
Na otázku, či sa Bratislava môže stať centrom ruskej komunity a diplomatov s rizikom voľného cestovania po Schengene, Havlíček odpovedal, že Kremeľ si po vyhostení ruských diplomatov z Budapešti hľadá nových spojencov. Moskva sa dnes v Európe orientuje na slovenského premiéra Roberta Fica a bulharského prezidenta Rumena Radeva. Európske štáty však majú mechanizmy, ako pohyb ruských diplomatov obmedziť, napríklad notifikačné povinnosti pri prechode národných hraníc v schengenskom priestore.
Výhľad na najbližšie týždne je podľa Havlíčka skôr prehlbovanie eskalácie. Kremeľ bude podľa neho ochotný sadnúť si k reálnym vyjednávaniam najskôr na jar budúceho roka.
