Majú 30 rokov a strácajú vieru v zmysel práce. „Načo mi boli celé tie skúsenosti?“
Rozvoj umelej inteligencie mení vysnívané kariéry na zdroj úzkosti. Príbehy troch mladých ľudí ukazujú, ako strach z budúcnosti a tlak na výkon formujú generáciu Z v práci.
„Dlho som verila, že keď mám dobré vzdelanie, vysnívanú prácu a postupujem v kariére, mala by som byť šťastná,“ hovorí Aleksandra. Avšak nie je. Agnieszka po siedmich rokoch práce pociťuje profesionálnu stagnáciu a Anna už na začiatku kariéry hľadala plán B.
Záľuba nahradená umelou inteligenciou?
Agnieszka mala deväť rokov, keď si začala viesť denník. Dnes sa blíži k tridsiatke a presne si pamätá jeden z prvých zápisov: „V budúcnosti chcem byť novinárkou.“ Vždy vedela, že má talent na písanie. Ukončila štúdium na Fakulte žurnalistiky Varšavskej univerzity s vyznamenaním. Po siedmich rokoch práce sa stala špecialistkou na obsah na vysokej pozícii.
Roky robila presne to, o čom snívala ako dieťa. Napriek tomu čoraz častejšie uvažuje o zmene. „Bojím sa, že mi umelá inteligencia vezme všetko, čo milujem a v čo verím,“ priznáva. „Najviac ma nedesí strata práce, ale myšlienka, že to, v čom som dobrá a čo naozaj milujem, stratí svoju hodnotu.“
Výmena zamestnania už pred 30-tkou
Agnieszka už nejaký čas cíti, že uviazla. Zarába menej, než by chcela a po rokoch práce nevidí jasnú cestu rozvoja. Hovorí o pocite profesionálneho marazmu, ktorý jej začína brať radosť z práce. „Je to pre mňa priam utrpenie,“ hovorí 29-ročná žena. Myšlienka na zmenu odboru sa objavuje čoraz častejšie, no nevie, čo by mohla robiť namiesto toho.
Sociológ a biznisový psychológ Filip Dokurno vysvetľuje, že trh práce čoraz častejšie priraďuje k pozíciám veľmi úzke súbory zručností, čo sťažuje prechod medzi oblasťami. Podľa neho môže rozvoj AI ešte viac posilniť pocit neistoty, najmä keď firmy vnímajú nové technológie predovšetkým ako spôsob úspor.
Potenciálny plán B
Anna má 26 rokov a práve ukončila magisterské štúdium v oblasti mediálnej výchovy. Po obhajobe bakalárky prišlo vyčerpanie, dala si gap year, no vrátila sa na štúdium v rovnakom odbore. Dnes priznáva, že už vtedy mala pochybnosti. Rozvoj umelej inteligencie a zmeny v médiách ju prinútili vážne premýšľať o budúcnosti.
Krátko po ukončení magisterského štúdia sa dostala na logopédiu. „Čítajúc názory na rôzne kariérne cesty, všade som narážala na tvrdenie: ‚v tomto odbore ťa nahradí AI‘,“ rozpráva. Logopédia tiež nie je bez výziev, jedným z nich je demografický pokles. Anna však upozorňuje, že logopédi pracujú aj s dospelými a seniormi, napríklad po mŕtvici či úrazoch.
Jej blízki často nechápu, prečo chce po magisterskom titule opäť študovať. „Motiváciou na štúdium bola najmä situácia spojená s rozvojom AI. Nechcem byť ‚vyhodená‘ z trhu práce,“ hovorí.
Generácia Z cíti tlak
V prieskume ManpowerGroup z roku 2025 vyjadrilo spokojnosť s prácou na globálnom merítku 60 % mladých pracovníkov. Každodenný silný stres zažívalo 61 % žien a 55 % mužov z generácie Z, čo bol najvyšší podiel spomedzi skúmaných generácií. Podľa štúdie EY z roku 2025 sa 43 % zástupcov generácie Z obáva, že rozvoj generatívnej AI prispeje k rastu nezamestnanosti.
Podľa Dokurna môže neustále získavanie nových kvalifikácií prestať byť len spôsobom rozvoja a stať sa zdrojom tlaku. „Mladí ľudia sa neustále snažia ukázať. Často sa vzdelávajú nielen preto, aby získali vedomosti, ale aj aby dokázali svoju hodnotu zamestnávateľovi,“ upozorňuje.
Zanechala právo, aby pomáhala ľuďom
Aleksandra má 37 rokov a už ako dieťa vedela, že chce pomáhať druhým. Vybrala si právo, no na konci štúdia narazila na tvrdú realitu. Po prvom sklamaní sa dostala do Vzdušných síl a potom do malej firmy, kde sama prišla s nápadom založiť marketingové oddelenie. O niekoľko rokov sa stala marketingovou riaditeľkou.
Profesionálny úspech mal však svoju cenu. „Mala som pod sebou veľa ľudí, ale zároveň som pracovala za niekoľko osôb. Veľmi sa to podpísalo na mojom fyzickom a psychickom zdraví. Nakoniec telo nevydržalo.“ Už tri roky pôsobí v oblasti wellness a prírodnej regenerácie. „Mám to, čo som vždy chcela – napĺňa ma to, čo robím, pretože pomáham ľuďom,“ hovorí otvorene.
Zmena osobného rozvoja
Aleksandra tvrdí, že jej príbeh nie je len o zmene povolania, ale predovšetkým o zmene pohľadu na prácu. Roky hľadala ďalšie pozície a možnosti rozvoja, až pochopila, že nejde o ďalšiu prácu, ale o taký model práce, ktorý bude prispôsobený jej životu, nie naopak. Až vyhorenie a zdravotné problémy ju prinútili zastaviť sa a priznať si, že zvolená cesta jej nedáva to, čo potrebuje.
