Šimečka a Naď sa blížia k dohode. Nenápadné rokovania môžu priniesť výsledok
Po letnej politickej prestávke sa vracia téma opozičného spájania. Rokovania medzi Progresívnym Slovenskom a stranou Demokrati prebiehajú intenzívne a za zatvorenými dverami sa naozaj tvorí opozičná koalícia, ktorá by mohla spoločne kandidovať v budúcoročných parlamentných voľbách.
Predseda PS Michal Šimečka a predseda Demokratov Jaroslav Naď tému spájania komunikujú v rozhovoroch veľmi opatrne. Obe strany sú prekvapené, ako hladko ich rokovania prebiehajú. Rozprávajú sa už aj o spoločných programových prioritách či o menách na kandidátnej listine.
Progresívne Slovensko sa od nového roka netajilo snahou vytvoriť takzvanú „archu“, na ktorú by vzalo iné opozičné strany s cieľom poraziť Roberta Fica. Od biblického pomenovania projektu upustili, od plánu spojiť sa pred voľbami v roku 2027 však nie.
Pred letom odmietli spoluprácu s PS jeho najbližší spojenci – Sloboda a Solidarita a Kresťanskodemokratické hnutie. Obe strany zatiaľ verejne tvrdia, že do volieb pôjdu samostatne. PS dostalo negatívnu odpoveď aj od Maďarskej aliancie, ktorá v júni rozhodla, že vo voľbách v roku 2027 budú mať vlastnú kandidátnu listinu, no s PS rokujú o možnej povolebnej spolupráci.
Demokrati sa rozhodli, že sa s nikým spájať nebudú, v rozhodnutí si však nechali dvierka pootvorené na vytvorenie volebnej koalície s Progresívnym Slovenskom.
Predseda Demokratov Jaroslav Naď pre Aktuality.sk potvrdil: „Sme pripravení vytvoriť predvolebnú koalíciu, keďže naším legitímnym cieľom je mať v Národnej rade vlastný poslanecký klub Demokratov s viac než ôsmimi poslancami. To vylučuje variant, aby naši kandidáti kandidovali na listine inej strany. S Progresívnym Slovenskom rokujeme veľmi intenzívne, pragmaticky a zodpovedne.“
Obe strany potvrdili, že rokovania idú veľmi dobre a zatiaľ nenašli žiadnu prekážku, ktorá by im bránila v spoločnom kandidovaní. Ani jeden z lídrov sa do rokovaní nemusel zapojiť – fungujú len ako „odvolací orgán“, ak by medzi vyjednávacími tímami došlo k nezhodám. Doteraz sa na nich nikto nemusel obrátiť.
Obe strany zdôrazňujú slovo „zatiaľ“. Aj keď hovoria o hladkých rokovaniach, stále sú opatrní v tom, či sa im spojenie podarí. Nevedia povedať, kedy by sa to mohlo uzavrieť. Dôležitým termínom je koniec tohto roka.
Jednou z tém rokovaní je programový prienik. Strany chcú mať vyjasnené najdôležitejšie otázky predtým, ako by sa spojili do jednej koalície. Zhodu majú v otázkach právneho štátu či zahraničnej politiky. Čakajú ich debaty o ekonomike a takzvaných „kultúrno-etických témach“.
Demokrati sú stredopravá konzervatívna strana, ktorú reprezentuje aj bývalý premiér Eduard Heger. Progresívne Slovensko vznikalo najmä ako stredoľavá strana, no príchodmi Ivana Korčoka či Ľudovíta Ódora sa mierne posunulo do stredu.
Demokrati sa obávajú napríklad toho, ako PS zareaguje na ich plán po voľbách zaviesť rovnú daň na úrovni 17 percent. Podľa predstaviteľa PS by mali aj tieto prekážky spoločné rokovania prekonať.
Demokrati a PS už riešia aj mená na kandidátke. Jaroslav Naď vylúčil špekulácie, že sa rokovania zasekli na požiadavke Demokratov o každé druhé miesto na kandidátke: „Sú to výmysly.“
Cieľom Demokratov je, aby sa mohli po voľbách s PS rozdeliť a vytvoriť si v parlamente vlastný klub. Na to musia mať v Národnej rade aspoň osem zástupcov. Prebieha aj výmena informácií o hospodárení strán. „Nie je to nejaká kontrola financií, ale je prirodzené, že sa tam snaží byť nejaká transparentnosť,“ uviedol predstaviteľ Demokratov.
Demokrati a PS si od spojenia sľubujú, že sa im podarí získať minimálne takú podporu, akú by dnes dal súčet ich preferencií – PS má približne 20 percent, Demokrati približne 5. Spoločný „výtlak“ by mohol byť aspoň na úrovni 25 percent.
Dúfajú tiež, že ich spoločný postup by mohol spustiť „efekt snehovej gule“. Podobná vec sa podarila strane Spolu v Českej republike v roku 2021, keď subjekt tvorený z troch strán porazil Andreja Babiša so ziskom takmer 28 percent.
Denník N v októbri minulého roka meral, ako by ľudia vnímali spojenie opozičných strán. Dvojkoalíciu PS a Demokratov by volilo necelých 23 percent ľudí, teda len o málo viac, ako by malo PS samostatne.
Demokrati a PS nečakajú s rokovaniami na iné opozičné strany. „Nebudeme čakať na veľký ‚big bang‘, že oznámime vznik jednej veľkej koalície. Rokovania budú postupné,“ uviedol nemenovaný zdroj. Nevylúčil, že by sa v budúcnosti do možnej koalície zapojili aj strany, ktoré spojenie doteraz verejne odmietajú – SaS, maďarská Aliancia či KDH.
