Proti Jednotnému Rusku, za komunistov či inú „systémovú opozíciu“. Čo vlastne znamená protestný hlas v ruských voľbách?
Po vyradení federálnej kandidátky Jabloka na straníckej kandidátke nezostala politická strana, ktorá by otvorene vystupovala proti vojne na Ukrajine. Opozičné sily sa následne nezhodli, ako vo voľbách vyjadriť svoj nesúhlas s vládnou politikou.
Jedna skupina odporúčala hlasovať za ktorúkoľvek stranu okrem Jednotného Ruska, iná chcela hlasovací lístok zneplatniť a ďalšia vyzývala na bojkot volieb.
Dve tváre opozície
Julija Navaľná, vdova po opozičnom lídrovi Alexejovi Navaľnom, spolu s Fondom boja proti korupcii pôvodne podporovali stranu Jabloko. Po vyradení kandidátky Jabloka 10. augusta však spolu s tímom opozičníka Maxima Kaca odporučili v jednomandátových obvodoch postupovať podľa stratégie tzv. Chytrého hlasovania.
Pri straníckych kandidátkach vyzvali hlasovať za ktorúkoľvek stranu okrem Jednotného Ruska. „To neznamená, že ich podporujete. Je to jednoducho protestný spôsob hlasovania. Spôsob, ako odobrať hlasy Jednotnému Rusku,“ cituje Navaľnú web Meduza.
Chytré hlasovanie vzniklo ako stratégia Navaľného tímu, ktorá mala v jednotlivých obvodoch sústrediť hlasy opozične naladených voličov na kandidáta s najväčšou šancou poraziť kandidáta Jednotného Ruska.
Kritici upozorňujú na podporu systémovej opozície
Práve to je však jeden z hlavných argumentov kritikov stratégie Navaľnej a Kaca: volič síce odoberie hlas Jednotnému Rusku, zároveň však podporí inú stranu, ktorá zostáva súčasťou systému.
Jabloko naopak odporúčalo v jednomandátových obvodoch podporiť svojich kandidátov tam, kde ešte zostali na kandidátke. Ak tam už žiadny kandidát Jabloka nezostal, voliči podľa odporúčania nemajú podporiť žiadneho kandidáta iných strán.
Maxim Kac pritom podľa Novej gazety Europe nepovažuje za správne určovať jednu univerzálnu voľbu pre všetkých. V niektorých obvodoch odporúča najsilnejšieho súpera kandidáta Jednotného Ruska, inde kandidáta, ktorého považuje volič za prijateľnejšieho.
Časť opozície presadzuje úplný bojkot
Časť ruskej opozície presadzuje úplný bojkot volieb. Forum slobodného Ruska napríklad tvrdí, že účasť by pomáhala vytvárať zdanie politickej súťaže a legitimizovať systém.
Na opačnej strane stoja tí, ktorí tvrdia, že práve neúčasť môže byť pre úrady výhodná. Politológovia a opoziční politici upozorňujú, že ak k urnám neprídu voliči nespokojní s vládou, ich hlasy jednoducho budú chýbať vo výsledku. Kac preto bojkot označuje za chybu.
Podľa politologičky Jekateriny Šulmanovej sa na voľby v dnešnom Rusku dá pozerať aj inak: nie iba ako na súťaž o mandáty, ale ako na test miery lojality k moci. V takom prípade je podľa nej dôležité najmä to, koľko hlasov dostane Jednotné Rusko.
Čo môže protestný hlas v skutočnosti zmeniť?
Ruskí voliči už približne 20 rokov nemajú na hlasovacom lístku možnosť označiť voľbu „proti všetkým“, uvádza Meduza. Príslušnú kolónku zo všetkých hlasovacích lístkov odstránili v lete 2006.
Ak zostane volič doma, výsledkom je nižšia volebná účasť. To však samo osebe nemusí ovplyvniť výsledok volieb. Od roku 2007 totiž v Rusku neplatí minimálna hranica účasti, od ktorej by boli voľby platné.
Novinár Dmitrij Kolezev tvrdí, že pre úrady môže byť výhodné, ak na voľby príde čo najmenej voličov, ktorí sú proti Jednotnému Rusku. Politológ Dmitrij Oreškin preto bojkot podľa Novej Gazety označuje za chybnú stratégiu.
Bojkot by si všimli
Pri hlasovaní za inú stranu na federálnej kandidátke rozhoduje volebný systém. Meduza vysvetľuje, že do rozdeľovania 225 mandátov z pomerného systému vstupujú iba strany, ktoré prekročia päťpercentnú hranicu.
Iná situácia je v jednomandátových obvodoch. Tam sa nerozhoduje medzi dvoma kandidátmi v druhom kole – mandát získava kandidát s najvyšším počtom hlasov.
Samotné znehodnotenie lístka má odlišný charakter. Neplatné hlasovacie lístky sa do rozdelenia mandátov nezapočítavajú, ale ich počet sa eviduje oddelene. Podľa údajov, ktoré uvádza Meduza, bolo pri voľbách do Štátnej dumy neplatných 1,57 percenta hlasov v roku 2011, 1,87 percenta v roku 2016 a 2,08 percenta v roku 2021.
Čo ukázali voľby v roku 2021?
Pri voľbách do Štátnej dumy v roku 2021 analyzovala Meduza spolu s nezávislými pozorovateľmi záznamy z 3 505 volebných miestností. Na skúmaných miestach oficiálne údaje uvádzali približne 3,2 milióna hlasujúcich, zatiaľ čo videozáznamy zachytili o niečo viac ako dva milióny voličov.
Napríklad v Moskve viacerí kandidáti podporovaní Smart Voting viedli po spočítaní hlasov odovzdaných osobne. Po pripočítaní elektronických hlasov však o svoj náskok prišli.
Protestný hlas teda v ruskom systéme naráža na ďalšie obmedzenie: nestačí, že volič svoj nesúhlas vyjadrí. Aby mal jeho hlas praktický alebo štatistický význam, musí sa jeho voľba prejaviť aj v oficiálnom výsledku.
