Zelená energia je čoraz lacnejšia, no my platíme viac
Ochrana životného prostredia a prechod na čisté zdroje energie patria medzi najväčšie výzvy súčasnosti. Cieľ v podobe čistejšej planéty máme všetci spoločný, cesty k jeho dosiahnutiu sa však výrazne líšia. Mnoho ľudí sa spolieha na štátne zásahy a masívne dotácie. Výsledkom sú často vysoké účty za energie, ktoré zaťažujú strednú triedu a chudobnejšie rodiny, hoci výrobné náklady na obnoviteľné zdroje klesajú.
Ekonóm a ekonomický historik William Hongsong Wang z Universidad Europea de Madrid ponúka iný pohľad. Zameriava sa na trhový environmentalizmus a upozorňuje, že brzdou udržateľných riešení býva byrokracia a deformácia cien na trhu. Podľa neho by sme mali dôverovať inžinierom, podnikateľom a voľnej súťaži viac než politickým rozhodnutiam.
Skryté dane a poplatky
Wang upozorňuje, že v cenách energií neplatíme len výrobné náklady. Do úvahy vstupujú inflácia, nedostatok ponuky a dane či poplatky uvalené štátom a regulačnými orgánmi. Ako príklad uvádza ruskú inváziu na Ukrajinu, ktorá v roku 2022 výrazne zvýšila ceny energií v Nemecku. Problémom je, že občania často nevedia, ako sa ceny tvoria, a nevedia správne vyhodnotiť, ako znížiť svoju energetickú záťaž.
Náklady verzus konečná cena
Výskum zelenej transformácie v Dánsku, Spojenom kráľovstve a Nemecku ukazuje, že emisie klesali, no ceny pre spotrebiteľov rástli. Podľa Wanga treba striktne rozlišovať medzi nákladmi na výrobu energie a konečnou cenou pre spotrebiteľa. V Španielsku tvorí 21 % DPH len časť nákladov – ak sa započítajú všetky dane a poplatky, tvoria takmer 50 % konečnej sumy. V Nemecku podľa výskumu z roku 2022 dane a štátne poplatky presiahli 60 % platieb za energiu.
Dotácie a monopol
Wang poukazuje na to, že štátne dotácie skresľujú ceny a motivácie firiem sa odkláňajú od potrieb spotrebiteľov k politickým stimulom. V Španielsku pôsobí štyri až päť veľkých energetických firiem, ktoré ovládajú trh v podobe oligopolu chráneného reguláciami. Malé inovatívne firmy sa cez regulačné bariéry nedostanú na trh.
Znalostný problém
Wang pripomína koncept znalostného problému, ktorý v roku 1945 opísal nobelista Friedrich A. Hayek. Politici nemajú špecifické znalosti o tom, ako vyrábať energiu s nižšími nákladmi. Tie majú energetické firmy a inžinieri. Politici by mali poskytovať len právny rámec a nechať firmy pracovať.
Ako príklad uvádza Spojené kráľovstvo, kde daň na obnoviteľné zdroje klesla zo 7 % na 5 % v roku 1997. Medzinárodná energetická agentúra podľa neho priznáva, že menej dotácií a regulácií vedie k väčšej súťaži a nižším cenám. Za kľúčovú pre stabilné ceny považuje diverzifikáciu zdrojov vrátane jadrovej energie.
Čo môže urobiť každý
Wang odporúča, aby ľudia čítali svoje účty za elektrinu a využívali umelú inteligenciu na výpočet toho, koľko tvoria skryté dane a poplatky. Ak zistia zbytočné preplatky, mali by to dať vedieť svojmu poslancovi. Zmena podľa neho vychádza z konania jednotlivca.
William H. Wang mal v Bratislave verejnú prednášku na tému „Skryté náklady zelenej transformácie“, ktorú organizoval Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika a energie-portal.sk.
