Dlhová pasca sa otvára dokorán. Štát stráca stámilióny eur, zaplatíme to v zdravotníctve aj na školách
Investori si pýtajú od štátov za pôžičky čoraz viac. Výnos päťročného dlhopisu Nemecka prekročil trojpercentnú hranicu, čo je vyššia úroveň, akú dosiahol po začiatku invázie Ruska na Ukrajinu. Analytici upozorňujú, že Spojené štáty zažívajú najdlhší medvedí dlhopisový trh v modernej histórii.
Bitka o peniaze s veľkými firmami
Za nárastom výnosov stojí viacero faktorov: rast dlhu veľkých ekonomík, investície do umelej inteligencie a obrany, vyprchávajúci efekt kvantitatívneho uvoľňovania a rast úrokových sadzieb. Veľké technologické firmy financujú dátové centrá dlhopismi, pričom Microsoft a Johnson & Johnson si udržali rating AAA, kým USA len AA+. Štát už preto nemusí byť automaticky považovaný za spoľahlivejšieho dlžníka než úspešná firma.
Slovensko zatiaľ problém nemal
Európska komisia očakáva rast slovenského dlhu na 66,9 percenta HDP v roku 2027. Napriek tomu štát problém s pôžičkami nemal – priemerné prevýšenie dopytu nad ponukou dlhopisov vzrástlo z 1,8 na 2,4-násobok. Rizikové prirážky Slovenska klesli na približne polovičnú úroveň oproti letu 2024. Zahraniční investori držia asi 60 percent slovenských dlhopisov a pri kríze bývajú nervóznejší.
Úroky ukrajujú z rozpočtu
Pri pôžičke 10 miliárd eur o jeden percentuálny bod drahšie zaplatí štát na úrokoch o 100 miliónov eur ročne viac. Výdavky na dlh sa blížia k dvojnásobku jedného percenta HDP. Vyššie úroky znamenajú menej peňazí na zdravotníctvo, sociálnu starostlivosť, školstvo či vedu, ak vláda nebude zvyšovať dane.
Časovaná bomba v Európe
Analytik J&T banky Stanislav Pánis označuje Francúzsko za časovanú bombu možnej ďalšej dlhovej krízy. Čelí pomalému rastu, schodkom okolo piatich percent HDP a dlhu takmer 120 percent ekonomiky. Slovensku pomáha členstvo v eurozóne, ktorá má nástroje na upokojenie trhov, ak panika vytlačí výnosy na neudržateľné úrovne.
