Nepamätáme si už ani telefónne čísla. Zabudneme kvôli umelej inteligencii aj premýšľať?
Umelá inteligencia nám dokáže odpovedať takmer na všetko. Znamená to však, že odpovediam aj rozumieme? Psychologička Branislava Očvárová vysvetľuje, prečo nám AI môže vytvárať falošný pocit poznania a ako si pri jej používaní zachovať vlastný úsudok.
Umelá inteligencia sa za pár rokov stala súčasťou práce, štúdia aj bežných rozhodnutí. Pýtame sa jej na fakty, nechávame si od nej formulovať e-maily a čoraz častejšie aj radiť. Otázka už neznie, či ju používať, ale ako si popri nej zachovať vlastný úsudok.
Exekutívna koučka a promovaná psychologička Branislava Očvárová sa s týmto problémom stretáva pri koučingu manažérov aj pri výučbe na vysokej škole. V podcaste vysvetľuje, čo okamžité odpovede umelej inteligencie robia s naším úsudkom, prečo ľahšie uveríme tomu, čo znie presvedčivo, a prečo by sme sa mali znova naučiť povedať „neviem“. Ponúka aj konkrétne návyky, ako s AI pracovať tak, aby nemyslela za nás.
Čo sa vo videopodcaste dozviete
Prečo nám AI môže vytvárať ilúziu, že niečomu rozumieme? Môžeme vďaka AI postupne strácať schopnosť samostatne premýšľať a vytvárať si vlastný názor? Prečo veríme presvedčivým klamstvám a odpovediam AI, ktoré nemusia byť pravdivé? Ako nás deepfake videá a manipulácie môžu pripraviť o schopnosť rozlišovať realitu od klamstva? Čo znamená fenomén „výhody klamára“ a ako môžu politici spochybniť aj autentické nahrávky? Ako si pestovať kritické myslenie a naučiť ho aj deti?
Rýchlosť nie je hlavný problém
V minulom podcaste sme sa rozprávali o domnienkach, o tom, že mozog nemá rád neistotu a radšej si niečo domyslí, ako by mal tápať v hmle. Dnes to zadáme do chatbota a na všetko možné dostaneme odpoveď. Nie vždy však pravdivú.
„Ja by som povedala, že tá odpoveď je rýchla, ale sama o sebe rýchlosť nie je primárnym problémom. Problém môže nastať, keď začneme informácie, ktoré prostredníctvom AI získame, zamieňať za naše vlastné názory, za naše vlastné výsledky a presvedčenia,“ hovorí Očvárová.
Mozog je úsporný
Voľakedy sme si pamätali telefónne čísla, keď sme ich ešte ťukali do tlačidlových telefónov. Dnes nevieme naspamäť ani čísla na svojich najbližších. Ponúka sa otázka, či tak, ako sme tie telefónne čísla zabudli, zabudneme aj premýšľať.
„Ak sa pýtate na to, či je dôležité stále robiť také činnosti ako pamätať si telefónne čísla, iba do istej miery. Náš mozog je úsporný. Má rád jednoduché veci, jednoduché vysvetlenia a veľmi rád používa technológie, automatické procesy či rôzne externé zdroje, ktoré pomáhajú vyriešiť veci,“ odpovedá psychologička.
Riziko je v strate vlastného názoru
Na otázku, či môžeme stratiť aj mentálnu schopnosť, napríklad orientáciu v priestore, reaguje jednoznačne: „Absolútne. Keď sa pozrieme napríklad na objem, v akom používame AI, nemyslím si, že samotná frekvencia používania AI je škodlivá. Riziko je v tom, čo sa deje s našou schopnosťou utvoriť si vlastný názor. Je veľmi dôležité, či ho ešte dokážeme vôbec sformulovať.“
