Tragédia občianskej pasivity: Štvrtina nevoličov takmer nevyhľadáva správy o tom, čo sa deje v krajine
Nové dáta ukazujú skrytú priepasť medzi aktívnymi občanmi a tými, ktorí sa z verejného života vytrácajú. Informačná pasivita ohrozuje samotnú demokraciu.
V slovenskej politike sa veľa hovorí o polarizácii medzi vládou a opozíciou. Nové dáta však ukazujú, že ešte výraznejšia je iná hranica. Rozdeľuje ľudí, ktorí sa o verejné dianie zaujímajú, od tých, ktorí sa od verejného života postupne odpájajú, nezaujíma ich dianie v občianskej spoločnosti, nevolia a informácie nevyhľadávajú.
Voliči parlamentnej opozície využívajú v priemere 2,7 zdroja informácií. Voliči vládnych strán 2,4 zdroja. Rozdiel teda existuje, no nie je dramatický. Úplne iná situácia je pri nevoličoch. Tí využívajú v priemere iba 1,6 zdroja informácií. Každý piaty vôbec nevyhľadáva správy o verejnom dianí a každý štvrtý patrí medzi mediálne pasívnych občanov.
Radičová: Informačná pasivita ide ruka v ruke s občianskou pasivitou
„Kto sleduje viac zdrojov informácií, častejšie sa zaujíma o politiku, diskutuje o spoločenských problémoch a zúčastňuje sa volieb. Naopak, informačná pasivita ide ruka v ruke s občianskou pasivitou,“ dodáva sociologička Iveta Radičová, členka výskumného tímu Fakulty masmédií PEVŠ.
To naznačuje, že volebná neúčasť nemusí byť len prejavom protestu alebo nespokojnosti. Často môže byť výsledkom slabého kontaktu s verejným dianím.
Hlavným zdrojom získavania informácií pritom nie sú tradičné mediálne systémy, ale hybridná zóna, v ktorej sa prelínajú všetky štyri základné komunikačné kanály.
Súčasná štruktúra médií je výrazne hybridná, prepája štyri základné informačné toky, ktoré sa navzájom čiastočne prestupujú a konzumenti informácií cez ne prijímajú novinky a správy bez rozlišovania zdroja.
Na základe analýzy toku informácií autori štúdie vytvorili štyri základné kanály, ktoré dnes sprostredkúvajú informácie.
„Prvým typom sú tradičné, redakčne pripravované médiá (tv, rádio, tlač, on-line mediálne stránky), druhým typom sú platformovo algoritmizované informácie, v ktorých viditeľnosť obsahu určuje kombinácia algoritmu platformy, predchádzajúceho správania používateľa, popularity obsahu, plateného zvýraznenia, aktivity kontaktov a sledovaných účtov a rozhodnutí samotného používateľa,“ hovorí Richard Keklak, člen výskumného tímu z Fakulty masmédií PEVŠ.
Kasarda: Nezáujem pripomína postavy rodiny Ťapákovcov
„Samostatným tokom informácií sú komunitne sprostredkované informácie, pri ktorých respondent prijíma informácie cez sociálnu alebo osobnostnú autoritu. Dôležitá nie je značka média, ale dôveryhodnosť konkrétneho človeka (Rodina rovnako ako influencer), blízkosť vzťahu, identifikácia s komunitou alebo zrozumiteľnosť prezentácie. A záverečným typom dnes je produkcia generatívne sprostredkovaných informácií, teda AI a chatboty.“
Verejná debata sa často sústreďuje na vplyv sociálnych sietí. Dáta však ukazujú, že oveľa významnejším javom je existencia rozsiahlej skupiny občanov s nízkym záujmom o informácie.
Medzi nevoličmi: 22 % vôbec nevyhľadáva informácie, 34 % využíva iba jeden zdroj, 25 % patrí medzi mediálne pasívnych.
To predstavuje podstatne väčší problém pre demokratickú participáciu než samotné využívanie sociálnych sietí.
„Slovenskú spoločnosť dnes nerozdeľujú len ideologické rozdiely. Čoraz dôležitejším faktorom sa stáva rozdiel medzi občanmi, ktorí žijú v intenzívnom kontakte s informáciami, a tými, ktorí sa od verejného života postupne vzďaľujú,“ hovorí Martin Kasarda z Fakulty masmédií PEVŠ. „Nezáujem o dianie vo svete okolo nich, o novinky a udalosti, ktoré sa dejú vo verejnom priestore pripomína postavy rodiny Ťapákovcov z rovnomennej novely Boženy Slančíkovej Timravy.“
Výskum realizovala Fakulta masmédií Paneurópskej vysokej školy v spolupráci s agentúrou IPSOS v rámci projektu APVV-24-0309 Sloboda médií a sloboda prejavu v kontexte digitálnej spoločnosti na Slovensku. Dáta vychádzajú z augustového (18.-23.8., n=1061) a septembrového zberu (18.-22.9., n=1030) dát spoločnosti IPSOS.
