Obrovský štátny dlh oberá pracujúcich o stovky eur. Za štyri roky zaplatíme miliardu
Rastúce úroky znamenajú, že na splátky štátneho dlhu ide každé štyri roky miliarda eur, ktorá by inak mohla byť investovaná. Upozorňuje na to ekonomický analytik Tatra banky Juraj Valachy.
V roku 2016 predala Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity investorom 10-ročný štátny dlhopis v objeme 509 miliónov eur. Priemerná úroková sadzba, ktorú boli investori ochotní akceptovať, bola 0,85 percenta. Životná púť tohto cenného papiera sa skončila práve v tomto roku. Vtedy štát celkovo zaplatil na úrokoch 1,2 miliardy eur. Podobnú čiastku uhrádzal aj v predchádzajúcich rokoch, čiže náklady na obsluhu dlhu boli viac-menej vyrovnané a nerástli.
Dlh: piate najdrahšie ministerstvo
Okrem tejto pol miliardy musel tento rok štát nahradiť ešte zhruba 3,5 miliardy eur, ktoré si napožičiaval v minulosti. S tým rozdielom, že v súčasnosti investori za 10-ročnú pôžičku Slovensku pýtajú viac ako štvorpercentný úrok.
Toto refinancovanie má už dnes pomerne vysokú cenovku: v budúcom roku zaplatí štát na úrokoch bezmála 2,5 miliardy eur. O dva roky neskôr to budú tri miliardy a o ďalšie dva roky 3,5 miliardy eur.
Výdavky vo výške približne 2,5 miliardy by na celý rok dokázali pokryť chod väčšieho ministerstva, ako je napríklad ministerstvo zdravotníctva či dopravy. Ak by sme si splátky predstavili ako teoretické ministerstvo, bol by to piaty najväčší rezort z 15 ministerstiev.
Nový normál
Všetky rozvinuté štáty si požičiavajú výrazne drahšie ako pred rokom. Silným impulzom pre rast úrokov bolo zatvorenie Hormuzského prielivu na jar tohto roka. Zastavené dodávky ropy, zemného plynu či palív vyvolali očakávania zvýšenej inflácie a veritelia preto chcú vyššie zhodnotenie svojich peňazí, keď ich požičiavajú štátom. Tlak na rast dlhodobejších úrokov zvyšuje aj prudký rozvoj umelej inteligencie financovaný na dlh.
Kým v novembri 2025 sa Slovensko dokázalo na 10 rokov financovať za 3,5-percentný úrok, dnes je to už takmer 4,5 percenta. V tomto trende nie sme osamelí, podobný vývoj len pri nižších číslach zaznamenalo aj Nemecko. Rozdiel medzi výnosmi na 10-ročných dlhopisoch vydávaných Bratislavou a Berlínom je necelý percentuálny bod.
Každé štyri roky miliarda
Nárast úrokových sadzieb na burzách sa v samotných štátnych financiách neprejavuje okamžite. Ministerstvo financií predáva nové dlhopisy na pokrytie deficitu a tiež na refinancovanie splatných dlhopisov z minulých období. Napríklad v tomto roku plánoval ARDAL vydať zhruba 10 miliárd eur v nových dlhopisoch s rôznymi dĺžkami splatností, čo malo pokryť zhruba šesťmiliardový dlh a približne štyri miliardy splatného dlhu.
„Priemerná splatnosť portfólia slovenských dlhopisov je okolo ôsmich rokov. Čiže raz za osem rokov sa celé portfólio prebalí nanovo,“ hovorí Juraj Valachy. Upozorňuje však, že úroveň štátnych úrokov okolo troch či štyroch percent je normálna a výnimkou bolo obdobie pred pandémiou, keď boli úroky extrémne nízke.
Neproduktívne výdavky
„Problém je, že každý rok generujeme strašne veľký dlh,“ upozorňuje Valachy. Odhaduje, že náklady na jeho obsluhu každé štyri roky vzrastú o zhruba miliardu eur. „Ako dobrí hospodári sme sa na to mali pripraviť. A, samozrejme, podľa možnosti negenerovať nový dlh,“ dodáva. V prepočte tak každý zo zhruba 2,4 milióna pracujúcich pošle zo svojich daní 417 eur na splátky verejného dlhu každé štyri roky.
Podľa Valachyho sa problém s vysokým deficitom, ktorý sa aj po troch kolách konsolidácie má v budúcom roku pohybovať na úrovni takmer piatich percent HDP, nesprávne zužuje len na otázku 13. dôchodkov. „Tie stoja približne miliardu ročne, ale deficit je šesť miliárd eur,“ zdôrazňuje analytik.
Valachy vidí problém v tom, že nové sociálne dávky pri zavádzaní nebývajú riadne kryté príjmami, ale financujú sa práve prostredníctvom deficitov. „V ideálnom svete by sa deficit využíval na to, aby sme robili nejaké investície do infraštruktúry vlakovej, cestnej a tak ďalej. Tie deficity však idú na priebežnú spotrebu, mzdy, sociálne dávky a podobne,“ myslí si. „Tie úrokové náklady teda neplatíme za niečo produktívne, ale za niečo, čo sa hneď preje. A problém, že máme za to splatiť istinu aj s tým úrokom, nám zostane,“ uzatvára.
