Táto vláda je najefektívnejšia v histórii, myslí si komentátor. Fico sa môže vrátiť do Chorvátska
Každý ústavný právnik podľa komentátora Martina Behula potvrdí, že vláda potrebuje parlamentnú väčšinu celé štyri roky. Štvrtá vláda Roberta Fica je však podľa neho historickým unikátom – napriek tomu, že už nemá ani obyčajnú väčšinu, zásadne prepisuje základný pilier demokracie.
Nejde pritom o vlaňajšiu „kultúrno-etickú“ novelu ústavy, ktorú koalícia schválila s pomocou KDH a dvoch poslancov Hnutia Slovensko, ani o kreatívny výklad ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Na Ústavnom súde je tiež podanie Petra Pellegriniho o vymenovaní Filipa Kuffu, ktoré by mohlo výrazne rozšíriť hranice prezidenskej moci.
Komentátor poukazuje na stredajšiu tlačovku Roberta Fica a poslaneckého klubu Smeru, ktorá sa konala v sídle výkonnej moci. Zástupcovia zákonodarného zboru sa tam podľa neho priviezli straníckym autobusom, akoby deľba moci a oddelenie politických strán od štátu neexistovali.
Aj absolvent stredoškolskej občianskej náuky podľa Behula vie, že vláda potrebuje pre svoje fungovanie parlamentnú väčšinu – jednak preto, že sa opiera o dôveru Národnej rady, ale aj preto, že bez väčšiny neprijme žiaden zákon, a teda nemôže plniť svoj program. Bez toho sa podľa neho nedá efektívne vládnuť.
Fico na tlačovke vyhlásil: „Ak sa pozriem, dámy a páni, na programové vyhlásenie vlády, môžem skonštatovať, že z hľadiska legislatívnej iniciatívy vlády sme prakticky naplnili všetky naše veci, ktoré sme v programovom vyhlásení vlády potrebovali urobiť.“
Komentátor pripomína šéfa ústavnoprávneho výboru Národnej rady v minulom volebnom období Milana Vetráka, ktorý v časoch krízy vlády Eduarda Hegera tvrdil, že 76 hlasov vlastne nepotrebujú, pretože v parlamente býva zhruba 135 poslancov, a tak na vládnutie stačí 68. Vetrákova doktrína je podľa Behula svojou hlúposťou asi neprekonateľná, no Robert Fico sa jej dosť priblížil.
Jeho vláda je podľa komentára najefektívnejšia v histórii – za tri roky stihla to, čo si naplánovala na štyri. Ak by sa jeho slová dotiahli do dôsledkov, vláde by stačilo zísť sa raz do roka, poslať do Národnej rady rozpočet, počkať na jeho schválenie a mohol by sa zasa vrátiť súkromným lietadlom do Chorvátska.
Keď Fico vyhlásil, že vládu už nečakajú „žiadne zásadné legislatívne výzvy“, v podstate sa podľa Behula priznal, že už nebude vládnuť, ale spravovať krajinu do volieb – bude len svietiť a kúriť. Väčšie ambície okrem demontáže trestného práva jeho vláda podľa komentára aj tak nemala. V stredu bolo vidno, že Fica viac zaujíma geopolitika než to, čo sa deje doma.
Komentátor sa nečuduje – na jeho mieste by sa tiež radšej zaoberal analýzou situácie vo Francúzsku, ekonomickým protivetrom z Nemecka a úvahami o mieri na Ukrajine než rokovaniami s Romanom Malatincom, predstieraním, že Samuel Migaľ je dobrý minister, či posielaním dôchodcov zo svojho poslaneckého klubu na hosťovanie do SNS.
Zahraničné témy a samity EÚ dávajú podľa Behula Ficovi pocítiť, že je dôležitý, kým domáce dianie je už len frustrujúce a trápne. V jednom sa však podľa neho mýli: legislatívne výzvy možno jeho vládu nečakajú, ale hlasovanie o dôvere podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti ešte áno. Nepotrebuje síce sedemdesiatšesťku, stačí jej nadpolovičná väčšina prítomných poslancov.
No ani odvolanie Tomáša Tarabu sa nečakalo. Vyslovenie nedôvery nemusí byť podľa komentára až taký nezmysel – predčasné voľby by to už neznamenalo, a tak by mali autonómni poslanci ako Taraba dosť času na kampaň, zároveň by uvrhli premiéra do hanby, že stratil moc proti svojej vôli. Fico sa tak možno bude musieť spoliehať na to, že Milan Vetrák mal pravdu. Inak sa do Chorvátska bude môcť vrátiť skôr, než čakal – a azda aj natrvalo.
