Starostlivosť o nevládnych blízkych rodiny vyčerpáva, väčšina Slovákov očakáva pomoc príbuzných
Až 87 percent Slovákov očakáva, že sa o nich v starobe a nemohúcnosti postará rodina. Vyplýva to z Veľkého prieskumu rodín UNIQA, ktorý realizovala výskumná agentúra NMS. Oproti predchádzajúcemu roku ide o nárast o tri percentá, čo podľa odborníkov súvisí s tým, že ľudia sa čoraz menej spoliehajú na podporu inštitúcií.
Rodinám pritom často chýba dostupná finančná aj odborná podpora. Starostlivosť o nemohúcich blízkych doma sa tak môže dostať na hranicu ich psychických aj fyzických možností. Každá štvrtá slovenská rodina, ktorá sa stará o nemohúceho blízkeho, priznáva vyčerpanie.
„Z našich prieskumov dlhodobo vidíme, že obava, či sa dokážeme postarať o svojich odkázaných členov, patrí medzi významné zdroje neistoty slovenských rodín. Záťaž pritom vo veľkej miere nesú ženy – až 60 percent z nich vníma starostlivosť o starnúcich členov rodiny ako úlohu, ktorá leží najmä na ich pleciach. A každá štvrtá rodina, ktorá sa dnes o nemohúceho blízkeho stará, priznáva vyčerpanie. Tieto čísla ukazujú, že dlhodobá starostlivosť je jednou z veľkých výziev, na ktoré sa ako spoločnosť musíme pripraviť,“ hovorí Rastislav Havran, generálny riaditeľ UNIQA.
Podľa Simony Stískalovej z Platformy pomáhajúcich organizácií – nezabudnutí na Slovensku chýba až 356 inštitucionálnych zariadení sociálnej starostlivosti, každé s kapacitou 40 ľudí. V každom kraji má na čakacích listinách až 120 prednostných klientov bez príbuzných, nasleduje viac ako 300 čakajúcich s príbuznými.
Starať sa nepretržite o nevládneho človeka nie je ľahké a dopadá to na psychickú pohodu opatrovníkov. Situáciu podľa prieskumu komplikujú aj rodinné vzťahy – samotní ľudia odkázaní na pomoc často rozhodujú o tom, ktorý člen rodiny sa o nich môže starať a ktorý nie. Aj odmietnutie starať sa o blízkeho môže rodinné vzťahy narúšať.
„Často si predstavujú, že ide najmä o pomoc s polohovaním, jedením či hygienou. V skutočnosti ide najmä o nepretržitú zodpovednosť za iného človeka. A práve tá mení fungovanie celej rodiny. Keď sa začíname starať o blízkeho, zo dňa na deň opúšťame funkciu dcéry, syna, partnera a meníme sa na opatrovateľa a často aj koordinátora zdravotnej starostlivosti. Opatrovanie zahŕňa aj vybavovanie s úradmi, zabezpečovanie pomôcok a liekov a mnoho ďalšieho. Zodpovednosť prechádza na opatrovateľa aj úradne,“ upozorňuje Stískalová.
Podľa nej sa opatrovanie nemohúceho blízkeho doma bez odbornej a vzdelanostnej prípravy takmer nedá zvládnuť. Pripomína, že prichádza éra staroby takzvaných Husákových detí – do seniorského veku sa dostáva obrovská skupina ľudí, ktorí budú potrebovať starostlivosť, pričom ich blízki nemajú s takouto opaterou skúsenosti a väčšinou nemajú ani možnosť zabezpečiť ju, najmä z ekonomických dôvodov.
Takmer 60 percent Slovákov je podľa prieskumu naklonených myšlienke zapojiť umelú inteligenciu a robotov do starostlivosti o chorých a umierajúcich. V technológiách vidia šancu na dôstojnú opateru. Medzi činnosti, ktoré by podľa respondentov mohol vykonávať robot alebo umelá inteligencia, patrí predovšetkým konverzácia a zabávanie (50 percent) a pomoc s pohybom (44 percent). Naopak, pri utešovaní či psychickej podpore to platí len pri 21 percentách. Zdravotnú kontrolu by robotom alebo umelej inteligencii zverilo len 18 percent ľudí, podávanie jedla a liekov 34 percent ľudí.
„Aj dnes už aktívne využívame technologické prostriedky telemedicíny – napríklad monitorovacie náramky životných funkcií, podložky zaznamenávajúce pohyb či digitálne plienky, ktoré opatrovateľa upozornia na potrebu toalety klienta. Základom starostlivosti by však mala byť dôstojnosť. Človek potrebuje zdravotnú a sociálnu podporu aj ľudskú blízkosť. Práve v tom sa najviac prejavuje ľudskosť a vyspelosť spoločnosti,“ hovorí Stískalová.
