Progresívnemu Slovensku hrozí v budúcich voľbách „zbytočné“ víťazstvo
Rok pred parlamentnými voľbami sa podľa analýzy Aktuality.sk črtá scenár, ktorý môže priniesť opozícii volebné víťazstvo bez schopnosti zostaviť koaličnú väčšinu. Progresívne Slovensko môže voľby vyhrať, no v parlamente mu môžu chýbať hlasy na zostavenie vlády.
Už vo voľbách v roku 2023 stačilo málo a Progresívne Slovensko mohlo zostavovať vládu. Podmienkou bolo, aby neprepadli hlasy Demokratov a hnutia Sme rodina. Vtedy mimo parlamentu skončilo približne pol milióna hlasov, pričom viac ako polovica z nich patrila opačnému táboru – Republike a Aliancii.
Aktuálne prepočty vychádzajú z priemeru posledných meraní agentúr AKO, Focus, Ipsos a NMS a predpokladajú účasť 65,75 percenta. V reálnom ohrození je podľa analýzy od 447- až do 586-tisíc hlasov. V krajnom, no menej pravdepodobnom scenári môže prepadnúť až 724-tisíc hlasov.
Záchrana prepadnutých hlasov by pomohla najmä súčasnej opozícii, ktorá sa snaží vystriedať Roberta Fica. Práve v tomto spektre sa nachádza najväčší počet subjektov, ktoré sa v prieskumoch pohybujú okolo hranice zvoliteľnosti.
Prieskumy z posledných mesiacov naznačujú, že opozícia by parlamentné voľby vyhrala a strany odmietajúce spoluprácu so Smerom by mali v parlamente viac kresiel. Progresívne Slovensko v prieskumoch väčšinou tesne vedie pred Smerom. Prvý pohľad však môže byť zavádzajúci.
Pri predpokladanej účasti 65,75 percenta predstavuje jedno percento zhruba 28-tisíc hlasov. Mimo parlamentu sa v prieskumoch nachádzajú Demokrati s priemerom 5,28 percenta, ktorí v prieskume NMS klesli na 4,9 percenta, Maďarská aliancia s 3,88 percenta a Sme rodina s 2,98 percenta. Len tieto tri subjekty spoločne reprezentujú približne 330-tisíc prepadnutých hlasov. Pre Demokratov je pritom neúčasť v parlamente rovnako pravdepodobná ako vstup doň. Strana Jaroslava Naďa navyše rokuje o spoločnej kandidatúre s Progresívnym Slovenskom a speje k dohode.
Pre opozíciu môže byť situácia zložitejšia. Kresťanskodemokratické hnutie sa síce v priemere pohybuje na úrovni 6,80 percenta podpory, no spodná hranica intervalu spoľahlivosti v dvoch prieskumoch klesá pod päť percent – v NMS na 4,2 a vo Focuse na 4,6 percenta. Ak by hnutie skončilo tesne pod hranicou zvoliteľnosti, opozícia by prišla o ďalších 138 500 hlasov. Podľa súčasných preferencií je väčšia šanca, že sa KDH do parlamentu dostane.
Pre opozičný tábor a osobitne pre Progresívne Slovensko z týchto čísel vyplýva hrozba takzvaného Pyrrhovho víťazstva. PS môže volebnú noc osláviť ako víťaz, no na zostavenie koaličnej väčšiny nebude mať dostatok hlasov.
Problém s prepadnutými hlasmi sa netýka len opozície. Rovnaký scenár hrozí aj táboru Roberta Fica. Najväčším rizikom pre Smer a Hlas je Slovenská národná strana, ktorá sa vo všetkých štyroch prieskumoch nachádza pod päťpercentnou hranicou. V priemere dosahuje 2,88 percenta, čo znamená približne 81-tisíc prepadnutých hlasov.
Robert Fico v minulosti viackrát tvrdil, že by bol za to, aby na Slovensku bolo menej strán, no doposiaľ nepotvrdil, či prijme návrh predsedu SNS Andreja Danka na predvolebné spájanie. Do úvahy pripadá aj spojenie SNS s hnutím Republika. „Republika má relevantné čísla, robí dobrú politiku v Bruseli,“ povedal v júni Danko v televízii TA3 a ich spoločnému predvolebnému spojeniu do koalície nenamietal.
Koaličnému táboru odčeráva voličov aj nový subjekt Právo na pravdu, ktorý v prieskumoch dosahuje priemerne 2,80 percenta, čo predstavuje viac ako 79-tisíc hlasov. Len tieto dve strany reprezentujú takmer 161-tisíc ohrozených hlasov. Ak k tomu pripočítame roztrieštené krajne pravicové či mikro-subjekty v koalično-národnom priestore, hrozí prepadnutie takmer 200-tisíc hlasov.
