Mikloško o momente, keď ho „ovanula smrť“: Z tejto skúsenosti sa už nedá vrátiť
„Od tej chvíle je smrť súčasťou mojej reality. Najdôležitejšie je byť v tej chvíli zmierený so sebou, so všetkými svojimi chybami, omylmi a pádmi, a zároveň byť zmierený s druhými ľuďmi a nenosiť v sebe nenávisť,“ hovorí František Mikloško v rozhovore pre podcast U Barboráka.
František Mikloško v podcaste opisuje aj svoju skúsenosť s podozrením na rakovinu pľúc. „Vystalo podozrenie, že to môže byť rakovina pľúc. Po takejto informácii sa ti poriadne zatrasie zem pod nohami,“ spomína. Na rakovinu pľúc zomrela jeho mama.
„Keď vzniklo toto podozrenie, tri týždne som čakal na výsledky. Bol som vtedy päť rokov ženatý a vedel som, že niečo sa končí a že končím. Bol to mimoriadne silný existenciálny zážitok,“ približuje.
Napokon sa ukázalo, že pľúca boli čisté. „Z tejto skúsenosti sa už nedá vrátiť späť. Od tej chvíle je smrť súčasťou mojej reality – myslím na ňu nie tak, aby ma to zväzovalo, ale viem, že je prirodzenou súčasťou života a príde okamih, keď budem znova čeliť vedomiu konečnosti,“ uvádza.
Mikloško spomína aj príbeh Dominika Tatarku. Keď Tatarka zomieral v nemocnici v Podunajských Biskupiciach, Mikloško za ním išiel spolu s kňazom Antonom Srholcom. „Tonko Srholec vedel, že viesť teologické diskusie nemá zmysel, a položil mu otázku: ‚Dominik, ste zmierený so sebou, so životom aj s druhými?‘ Toto považujem za kľúč k tomu, aby sa človek mohol pokojne postaviť pred toto veľké tajomstvo,“ hovorí.
Podľa Mikloška to znamená prijať svoj život so všetkými chybami, omylmi a pádmi. „A rovnako kľúčové je byť zmierený s druhými ľuďmi a nenosiť v sebe nenávisť. Keď prikývol, dostal pomazanie a sviatosť. Bytie zmiereným so sebou a so svetom je prejavom veľkej slobody a naplnenia ľudského života,“ dodáva.
