Svet je hore nohami. Štyria poprední experti radia, kam teraz presunúť peniaze
Vo svete prebieha viacero významných vojnových konfliktov, ropa sa drží nad úrovňou 100 dolárov za barel, európsky plyn sa prehupol cez psychologickú hranicu 100 eur za megawatthodinu a francúzske 10-ročné dlhopisy v krátkej dobe zdraželi až na úroveň piatich percent. Takáto všadeprítomná neistota prirodzene vyvoláva obavy o úspory.
Kým mnohí pre globálnu neistotu vyčkávajú na „ideálny čas“, ich úspory na bežných účtoch požiera inflácia. Zhodnotiť peniaze sa pritom dá v každom veku – od prvej výplaty až po obdobie tesne pred penziou. Štyria poprední slovenskí finanční experti vysvetľujú, prečo je dnes najväčším rizikom neurobiť vôbec nič.
Oplatí sa investovať aj v neistej dobe
Pavel Škriniar z Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik, ekonóm Finax Patrik Kindl a analytik Across Private Investments Dominik Hapl sa zhodujú, že investovať sa oplatí aj v súčasnosti. Škriniar uvádza, že argument o výnimočnosti dnešnej situácie platil aj v minulosti a firmy sa na zmeny adaptujú. Búlik upozorňuje na vyššie kolísanie trhov a odporúča pravidelné investovanie do globálnych akciových ETF. Kindl zdôrazňuje, že skutočným rizikom nie je vstup v „nevhodnom“ čase, ale odkladanie investovania. Hapl dodáva, že časovanie trhu je dlhodobo nemožné aj pre profesionálov.
Mladí ľudia majú najsilnejšiu pozíciu
Pri mladom človeku, ktorý vstupuje na trh práce, experti odporúčajú využiť dlhý časový horizont. Podľa Búlika by po vytvorení finančnej rezervy a splatení drahých dlhov mal začať pravidelne investovať aj menšie sumy, napríklad 20 eur mesačne, pričom základ portfólia majú tvoriť globálne akciové ETF. Kindl pripomína, že vďaka dlhému horizontu pôsobí efekt zloženého úročenia a majetok rastie najrýchlejšie v neskorších fázach. Hapl odporúča investovať 10 až 20 percent z príjmu a portfólio s takmer výlučným zastúpením akcií.
Dvadsať až dvadsaťpäť rokov do dôchodku
Pri horizonte 20 až 25 rokov vidí Škriniar zásadný rozdiel od odporúčania mladému človeku len v tom, že výber peňazí sa môže natiahnuť až do 90. roku života. Búlik odporúča diverzifikované ETF portfólio s vysokým podielom akcií, pri vysokej tolerancii rizika až do 100 percent, s postupným upravovaním rizikovosti. Kindl uvádza, že dlhopisovú zložku je vhodné pridávať približne v poslednej dekáde pred dôchodkom, pričom kratší čas treba kompenzovať vyššou sumou vkladov. Hapl hovorí o akciovej zložke na úrovni 70 až 80 percent a o pridávaní stabilizačných prvkov.
Päť rokov do dôchodku a 20-tisíc eur
Pri človeku, ktorému zostáva päť rokov do dôchodku a má nasporených približne 20-tisíc eur, Škriniar zdôrazňuje jeho plány a postoj k riziku. Päť rokov je podľa neho horná hranica pre konzervatívne investovanie. Búlik odporúča pozerať sa na celkovú finančnú situáciu a portfólio začať skonzervatívňovať presunom časti do hotovosti a dlhopisových fondov. Kindl upozorňuje na riziko poradia výnosov a odporúča postupne znižovať akciovú zložku, ilustratívne k podielu akcií 40 až 60 percent. Hapl vypočítava, že suma 20-tisíc eur pri priemernom čistom príjme 1 500 eur vykryje na dôchodku maximálne sedem rokov bez zohľadnenia inflácie, a odporúča konzervatívne riešenia a ochranu kapitálu.
Najčastejšie chyby investorov
Škriniar medzi tri najčastejšie chyby zaraďuje neinvestovať, začať neskoro a začať nesprávne. Varuje pred podvodnými schémami, ktoré ponúkajú rýchle zbohatnutie a bezprácny zisk. Búlik spomína neinvestovanie, príliš nízke vklady na dôchodok, zbytočne konzervatívne investovanie a výber investícií, pri ktorých treba zo zisku platiť daň. Kindl považuje za najväčšiu chybu odkladanie investovania a dodáva, že ľudia pred dôchodkom často zbytočne skoro a úplne presúvajú úspory do veľmi konzervatívnych produktov. Hapl varuje pred časovaním trhu, panikou pri poklesoch a investovaním všetkých peňazí bez rezervy, pričom odporúča rezervu vo výške troch až šiestich mesačných výdavkov.
