Dôchodkový systém je podľa exministra Mihála neudržateľný, mladí sa musia zabezpečiť sami
Slovenský dôchodkový systém sa dostal do dlhodobo neudržateľného stavu. Upozorňuje na to bývalý minister práce a sociálnych vecí Jozef Mihál s tým, že mladšia generácia sa už nemôže spoliehať na štátne penzie a musí si na starobu vytvárať vlastné úspory a majetok.
Podľa Mihála výber poistného v Sociálnej poisťovni dokáže pokryť len približne dve tretiny výdavkov na dôchodky. Za rok 2025 dosiahli výdavky na všetky druhy dôchodkov zaokrúhlene 13 miliárd eur, pričom prijaté platby na dôchodkové poistenie predstavovali 8,5 miliardy eur. Zvyšok je financovaný zo štátneho rozpočtu, a to aj na dlh.
„Systém je neudržateľný. Starší ľudia sa budú mať tak dobre, ako si sami odložia, nainvestujú a vytvoria majetok. Ja osobne sa na štát spoliehať nemienim,“ uviedol Mihál.
Demografia tlačí systém k zlomu
Kľúčovým faktorom je podľa neho demografický vývoj. Za prvý polrok roka 2026 sa na Slovensku narodilo len 20-tisíc detí, čo za celý rok predstavuje približne 40-tisíc. Ešte v roku 2020 to bolo 56-tisíc detí a v silných ročníkoch takzvaných Husákových detí sa rodilo 90-tisíc až 100-tisíc detí ročne.
Do roku 2040 má na Slovensku pribudnúť vyše 200-tisíc ľudí vo veku nad 65 rokov, kým počet ľudí v produktívnom veku klesne z približne troch miliónov na 2,7 milióna. „To je rozdiel 500-tisíc osôb v neprospech tých, ktorí do systému prispievajú,“ povedal Mihál.
Kým kedysi štyria pracujúci platili jeden dôchodok, dnes sa systém podľa neho približuje k stavu, keď budú dvaja pracujúci platiť jedného dôchodcu. To podľa neho znamená buď výrazne vyššie odvody, alebo život na dlh.
Bilanciu štátneho rozpočtu momentálne podľa Mihála zlepšuje približne 150-tisíc pracujúcich cudzincov, ktorí prinášajú štátu 10-tisíc až 12-tisíc eur ročne na daniach, odvodoch a DPH. Celkovo tak zlepšujú bilanciu o 1,5 až 2 miliardy eur ročne.
Dôchodky voči mzdám klesnú
Priemerný starobný dôchodok vrátane alikvótnej časti 13. dôchodku dnes podľa Mihála dosahuje úroveň 47 až 48 percent priemernej mesačnej hrubej mzdy. Táto miera náhrady sa však bude podľa neho postupne znižovať.
Ako príklad uviedol vlastný ročník 1970, ktorému predbežne vychádza dôchodok na úrovni okolo 30 percent mzdy. „Pri bratislavskom nájme by som naň minul celý dôchodok a musel by som žiť z lásky detí alebo skončiť na ulici,“ povedal.
Na znižovaní dôchodkov sa podľa neho podieľa viacero opatrení: postupne sa zvyšujúci dôchodkový vek cez automat, klesajúca dôchodková hodnota používaná pri výpočte penzie, ako aj to, že mladším ročníkom sa nezapočítava doba štúdia. To v prepočte znamená o 150 až 200 eur nižší dôchodok.
Mihál tiež upozornil, že vláda zastavila plánované zvyšovanie percenta odvodov do druhého piliera, ktoré bolo jedným z prvých konsolidačných opatrení. Úspory dvoch miliónov Slovákov v druhom pilieri tak podľa neho nerastú tak, ako by mohli.
Dlh štátu a úroky
Celkový dlh Slovenska by mal v budúcom roku vzrásť o približne sedem miliárd eur a dosiahnuť 100 miliárd eur. Pri úroku na úrovni štyroch až 4,5 percenta to podľa Mihála znamená približne štyri miliardy eur ročne len na úrokoch, bez istiny.
„Za štvorročné obdobie vzrástol štátny dlh o približne 30 miliárd eur. Z troch kôl konsolidácie si nespomeniem na jedno opatrenie na strane štátu, ktoré by znamenalo šetrenie alebo znižovanie výdavkov,“ uviedol s tým, že opatrenia zvyšovali dane a odvody, najmä pracujúcim, podnikateľom a rodičom.
13. dôchodky by zrušil
Mihál sa vyslovil za úplné zrušenie plošných 13. dôchodkov. „13. dôchodky by som bez váhania zrušil. Ak majú existovať, tak len ako adresná sociálna dávka pre najodkázanejších,“ povedal. Ako prvé opatrenie by v skrátenom konaní zrušil vyplácanie 13. dôchodkov za rok 2027, čím by sa podľa neho okamžite ušetrila jedna miliarda eur.
Za potrebné považuje aj to, aby priebežný systém vyplácal len to, čo sa vyberie na odvodoch. Zvýšenie odvodov odmieta s tým, že sú na hornej hranici, a jedinou cestou je podľa neho citlivé zníženie dôchodkov v prepočte a úspory na výdavkovej strane štátu.
Kritizuje aj nastavenie valorizácie. Do mechanizmu by sa podľa neho mal vrátiť prvok rastu priemernej mzdy, takzvaný švajčiarsky model, ktorý na Slovensku fungoval do roku 2013. Valorizácia na rok 2027 má dosiahnuť len 3,5 percenta.
„Dôchodkový systém jednoducho nemôže generovať viacmiliardové deficity. Potrebujeme odvážnu dvojicu na ministerstve práce a ministerstve financií, ktorá vytiahne Slovensko z hrozby bankrotu,“ uzavrel Mihál.
