OSN varuje pred likvidáciou nezávislých médií v Rusku, zánik Novaja gazeta označila za ničivú ranu
Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk v piatok vyhlásil, že ukončenie činnosti ruských novín Novaja gazeta predstavuje ďalšiu „ničivú ranu” pre nezávislé médiá v Rusku. Informovala o tom agentúra AFP.
Novaja gazeta v piatok oznámila, že 9. novembra ukončí činnosť po viac ako 30 rokoch. Ruské ministerstvo spravodlivosti zaradilo noviny v septembri na zoznam zahraničných agentov, pričom ich obvinilo z šírenia nedôveryhodných informácií o rozhodnutiach a politike ruských úradov, ako aj o volebnom systéme. Tým redakcia prišla o systém prijímania darov od čitateľov, ktorý bol jedným z jej posledných zdrojov financovania v Rusku.
„Som hlboko znepokojený a zarmútený z dnešného oznámenia vysoko rešpektovaných a zásadovo nezávislých novín Novaja gazeta, že sú nútené ukončiť svoju činnosť. Ide o ďalšiu zdrvujúcu ranu pre zostávajúce nezávislé médiá v Ruskej federácii,” uviedol Türk.
Podľa komisára OSN je nezávislá žurnalistika v Rusku už roky vystavená sprísňujúcim obmedzeniam a tlaku, ktoré sa výrazne zintenzívnili po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, a to prostredníctvom čoraz reštriktívnejšej legislatívy, prísnejších štátnych kontrol a obťažovania a prenasledovania novinárov.
Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu novinám, ktoré sú dlho považované za baštu nezávislej žurnalistiky, odobrali mediálnu licenciu, pričom ich novinárov vypočúvali, zadržiavali a robili u nich domové prehliadky.
Türk uviedol, že tieto noviny a ich novinári počas celej svojej histórie prispeli výnimočným spôsobom k nezávislému spravodajstvu a obrane ľudských práv, často s veľkým osobným rizikom, pričom čelili obťažovaniu, žalobám, hrozbám a priamemu násiliu.
„Opakovane sme vyjadrili naše obavy v súvislosti s rozsiahlym obmedzovaním slobody médií vrátane takzvaného zákona o ‘zahraničných agentoch’ a jeho mimoriadne odrádzajúcim účinkom na slobodné uplatňovanie občianskych a politických práv,” tvrdí komisár OSN.
Tento zákon sa podľa Türka často využíval na obmedzovanie alebo odopieranie práv na slobodu prejavu, pokojné zhromažďovanie a združovanie. Ruské orgány vyzval, aby prestali prijímať opatrenia, ktoré podľa jeho slov potláčajú informovanie o závažných témach oprávneného verejného záujmu, a umožnili slobodnú a otvorenú diskusiu, v ktorej zaznievajú rozmanité názory, a to aj v médiách aj vo verejnom priestore, v súlade s medzinárodnými štandardmi.
