Vyhovážené fakty o migrácii pomáhajú odzbrojiť radikálov, tvrdí ekonóm Jean-Robert Tyran
Profesor ekonómie Jean-Robert Tyran pôsobí na Viedenskej univerzite a desaťročia skúma, ako sa ľudia rozhodujú. Vo svojom výskume sa zameriava aj na to, ako otázka migrácie vplýva na radikálnu pravicu. Podľa jeho slov je kľúčové, aby ľudia verili, že im hovoríte pravdu, čo sa nedá dosiahnuť jednostranným pretláčaním jednej verzie reality.
Iracionalita a racionalita v ekonomike
Tyran upozorňuje, že existuje len jeden spôsob, ako byť racionálny, no veľmi veľa spôsobov, ako sa správať iracionálne. Pri modelovaní je preto potrebné klásť si špecifické otázky, napríklad v akých smeroch sa ľudia odchyľujú od racionality. Základný predpoklad racionality je podľa neho mimoriadne užitočný ako východiskový bod, hoci je sám osebe zjednodušený.
Krátkodobé myslenie politikov a dlhová brzda
Podľa Tyrana majú vlády často motiváciu utrácať nad svoje pomery, pretože inštitúcie ich za to nepotrestajú okamžite. Ako príklad uvádza Francúzsko, ktoré hospodárilo s deficitom kontinuálne 53 rokov. Riešením môžu byť silné inštitucionálne mantinely, akým je švajčiarska dlhová brzda, ktorú si ľudia sami odhlasovali v referende. Výsledkom sú podľa neho veľmi zdravé verejné financie a priestor na míňanie v čase krízy.
Duch zákona a korupcia ako stav mysle
Tyran zdôrazňuje, že samotné formálne zákony nestačia. Ak ľudia nechápu ducha zákona a riadia sa len jeho doslovným znením, štát nefunguje dobre. Korupciu považuje predovšetkým za stav mysle. Založiť protikorupčný úrad nestačí, ak sú ľudia zvyknutí podplácať. Ako príklad uvádza Rakúsko, kde sa citlivosť na zneužívanie verejných peňazov na vlastnú kampaň zvýšila až po viacerých škandáloch.
Prednáška pred dánskou kráľovnou
V roku 2004 Tyran prišiel do Dánska ako prvý behaviorálny ekonóm v krajine. Vďaka grantu od nadácie Carlsberg zrealizoval online experiment na reprezentatívnej vzorke dvetisíc Dánov, ktorý prepojil s úradnými registrami pri zachovaní anonymity. Projekt neskôr prezentoval na výročnej slávnosti Kodanskej univerzity v prítomnosti kráľovnej Margaréty.
Vyhovážené informácie a deradikalizácia
Výskum profesora Tyrana skúmal reakcie rakúskych voličov na rôzne informácie o vplyve imigrantov na sociálny štát. Keď prvej skupine predložili len negatívny záver štúdie, pravicoví voliči sa ešte viac zradikalizovali. Keď druhej skupine predložili len pozitívny záver, názor nezmenili a informáciu odmietli ako výmysel. Pri tretej skupine, ktorá dostala vyvážené fakty, začali radikálnejší voliči imigráciu podporovať viac. Dôvodom bola dôvera, že vedci nie sú ideologickí fanatici. Ponaučením je podľa neho potreba vyváženého a dôveryhodného spravodajstva.
Migrácia a jej ekonomické a kultúrne rozmery
Podľa Tyrana väčšina štúdií ukazuje, že imigrácia je vo všeobecnosti prospešná, no závisí od konkrétnych okolností. Ako príklad extrémnej výzvy uvádza sýrsku vlnu do Nemecka. Kultúrne faktory podľa výskumov vyvolávajú podstatne väčší strach ako ekonomické obavy. Dánsko podľa neho zaviedlo jedny z najprísnejších imigračných zákonov v Európe, no zároveň prišlo s funkčnou aktívnou politikou trhu práce. Za dobré príklady racionálne riadenej imigrácie považuje Kanadu alebo Singapur. Európa podľa neho v podstate nemá racionálnu migračnú politiku.
Odporúčania pre migračnú politiku
Tyran si myslí, že hranice nemôžu byť úplne otvorené, migrácia sa musí riadiť a kontrolovať. Zároveň je podľa neho kľúčové, aby sa tí, ktorí prídu legálne, cítili vítaní. Za dôležité považuje ocenenie ich práce, nulovú toleranciu voči rasizmu a odstránenie štrukturálnej diskriminácie. Aby sa dali vybudovať funkčné inštitúcie, potrebná je podľa neho legitímna podpora verejnosti, ktorá sa získa len otvorenou a poctivou diskusiou s vyváženým informovaním.
