Ester Geislerová: Otec bol poetický pijan
Česká umelkyňa a režisérka Ester Geislerová nakrútila celovečerný dokumentárny film Dve deci tušu o svojom otcovi, uznávanom japanológovi, novinárovi a kaligrafovi Petrovi Geislerovi. Pôvodne pritom malo ísť len o spomienkovú výstavu pre rodinu a blízkych.
„Spočiatku som chcela otcovi urobiť len spomienkovú výstavu pre nás, rodinu, jeho kamarátov a známych. Keď som ich stretávala, rozprávali mi o ňom množstvo úžasných príbehov. Vtedy som si povedala, že je škoda, že to nikto nenakrúca, a tak som to začala sama,“ priblížila vznik projektu.
Dokument vznikal s prestávkami niekoľko rokov. Prepája staré rodinné archívy z VHS kaziet s modernými technológiami a pomocou umelej inteligencie rekonštruuje hlas zosnulého otca. Ako uviedla Geislerová, otcov hlas sa dal zrekonštruovať vďaka záznamu z rannej televíznej relácie Snídaně s Novou.
Etická hranica pri práci s hlasom
Použitie umelej inteligencie na rekonštrukciu hlasu zosnulého človeka prináša aj etické otázky. Geislerová zdôraznila, že s hlasom pracovali citlivo a nešlo o to nechať otca hovoriť niečo cudzie.
„Použili sme texty, ktoré sám napísal svojim blízkym,“ vysvetlila s tým, že cítila veľkú zodpovednosť. Zároveň ocenila otvorenosť rodiny, ktorá sa do dokumentu zapojila a podelila sa o interné záležitosti.
Reakcie divákov
Film sa premietal na českých festivaloch aj na slovenskom festivale Cinematik v Piešťanoch. Po premietaniach sa podľa Geislerovej rozhovory často stočia k otcovmu životu a neskôr k osobnému zdieľaniu.
„Diváci sa začnú zverovať so svojimi bolesťami spojenými s členmi rodiny, ktorí majú napríklad problém so závislosťou od alkoholu či drog, alebo s rozpadom rodiny,“ opísala s tým, že film ľudí spája.
Poetický pijan
Téma alkoholizmu bola pre autorku citlivá. Ako dcéra nechcela túto časť otcovho života zamlčať, no ani dovoliť, aby prekryla všetko ostatné, čím bol.
„Keď sa povie alkoholik, mnohým ľuďom sa vybaví niekto, kto je agresívny, neovláda sa a nemá ďaleko k fyzickému násiliu. Taký náš otec nebol. Bol skôr poetický pijan, ktorý sa pod vplyvom alkoholu viac otváral a pôsobil nonšalantnejšie,“ povedala.
Názov filmu Dve deci tušu vznikol podľa jej slov približne pred piatimi rokmi počas rodinného brainstormingu. Vymyslela ho jej sestra Aňa.
Vyrovnávanie sa s neprítomnosťou
Náročnejšie než alkohol bolo pre Geislerovú vyrovnať sa s tým, že otec odišiel od mamy a nebol prítomný v momentoch, keď ho potrebovala. S tým sa neskôr vyrovnávala na terapiách aj pomocou rôznych alternatívnych metód.
Rodičia však podľa nej zostali priateľmi a obe rodiny sa nikdy neoddelili. Spoločne oslavovali narodeniny a mama prijala otcovu druhú ženu aj mladšieho brata Felixa.
„Aj o tom je tento dokument – ako neuzatvoriť cestu k jednému z rodičov a nerobiť si z detí rukojemníkov. Rodina sú ľudia, ktorými sa obklopujeme, a najdôležitejšie je, aby zostal zachovaný jej obsah, ktorým je láska,“ uviedla.
Výstava, kniha a ďalšie plány
Súčasťou projektu je aj výstava nazvaná GA-I-SU-RA, ktorá bola tri mesiace v Centre súčasného umenia DOX v Prahe, a rovnomenná kniha. Nakrúteného materiálu bolo podľa Geislerovej okolo dvadsať hodín, film má 83 minút.
Do budúcnosti plánuje rodina vydať otcove rozprávky s názvom Baňa a Mela. Aňa k nim dopísala ďalšiu rozprávku a Lela ich bude ilustrovať.
Geislerová by si tiež priala, aby mal otec samostatnú niekoľkomesačnú výstavu v Japonsku, podobne ako v pražskom DOXe. Film by sa mal premietať aj na českom veľvyslanectve v Tokiu, kde o to podľa jej slov sami požiadali.
Slávnostná distribučná premiéra je naplánovaná na 4. novembra, od 5. novembra pôjde film do slovenských kín.
