Fiasko s názvom konsolidácia: Šetriť by bolo kde, no vláda to vzdala
Namiesto šetrenia čaká Slovensko rast deficitu aj hrubého dlhu a presúvanie miliárd do sociálnych balíčkov na úkor investícií. Zhoda na tom panuje medzi poprednými ekonómami, ktorí sa vyjadrili v Paneli expertov. Podľa nich vláda rezignovala na ozdravovanie financií a následky v najbližších rokoch pocítia všetci.
Sľuby o zodpovednom hospodárení a konsolidácii verejných financií narazili na tvrdú realitu. Hoci vláda deklarovala snahu stabilizovať štátnu kasu, schválený rozpočet počíta s rastom deficitu na 4,94 percenta HDP a hrubý dlh sa približuje k 70-percentnej hranici.
Martin Šuster, člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť
Rozpočet podľa odhadu RRZ zhoršuje ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti o 0,6 percentuálneho bodu HDP, teda o 880 miliónov eur, keďže navyšuje výdavky v oblasti dôchodkov, zdravotníctva a miezd. Medziročne príde k nárastu deficitu o 0,4 percenta HDP, teda o vyše miliardu eur, napriek rýchlejšiemu rastu ekonomiky a zlepšenej daňovej prognóze.
Rozpočet plánuje šetrenie na strane investícií oproti dlhodobému priemeru v objeme 624 miliónov eur. Vláda už druhý rok neplní ústavnú povinnosť predložiť parlamentu návrh opatrení na zníženie dlhu. Na roky 2028 a 2029 chýbajú opatrenia na splnenie cieľov vlády; potreba dodatočnej konsolidácie predstavuje až 2,1 percenta HDP, teda 3,4 miliardy eur.
Podľa Šustera sa musia znižovať výdavky vrátane sociálnej oblasti a miezd, nie investície, ktoré by ekonomiku poškodili trvalo. V roku 2029 dosiahnu výdavky verejnej správy 77 miliárd eur a prevýšia príjmy o 10 miliárd. Najväčšiu časť výdavkov tvoria sociálne transfery vo výške 25,6 miliardy eur a mzdy vo verejnej správe vo výške 19,5 miliardy eur.
Mária Valachyová, hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne
Rozpočet s deficitom na úrovni 5 percent HDP sa dal očakávať. Vláda napriek zvyšovaniu daní v celom volebnom období zvyšovala aj výdavky, takže k reálnej konsolidácii nedošlo. Ide o predvolebný rozpočet s pomerne vysokým deficitom, na ktorý nie je dôvod, keďže na stole nie je žiadna veľká kríza.
Konsolidáciu treba spraviť na výdavkovej strane, okresať výdavky na bežnú spotrebu a plošnú pomoc pretaviť do adresnejšej pomoci pre rodiny a jedincov ohrozených chudobou. V novej daňovej prognóze analytici ministerstva financií odhadli na budúci rok vyššie daňové príjmy, ktoré by vykryli výpadok príjmov zo zrušenia dane z finančných transakcií.
Radovan Ďurana, analytik INESS
Deficit na úrovni 5 percent HDP je veľmi zlá vizitka. Na Slovensku bola historicky najvyššia zamestnanosť a rastúce daňové príjmy, no vládna politika a zvyšovanie daní brzdili ekonomiku. Štát aj po troch rokoch žije nad pomery a oproti tomu, čo vyberie, si požičia každé ôsme euro.
Zastaviť rast dlhu nedokáže obyčajné zníženie deficitu, potrebné sú škrty o 3,5 miliardy eur. Proces navrátenia rozpočtu do ekonomickej reality musí bolieť a bude si vyžadovať transformáciu celého bloku sociálnych transferov, prepúšťanie vo verejnej správe či rušenie úloh štátu, ktoré nikomu hodnotu neprinášajú.
Zrušenie dane z finančných transakcií by samo o sebe nevyriešilo podporu ekonomického rastu. Slovenská ekonomika potrebuje ďalšie daňové úpravy, ak sa má vrátiť na mapu domácich a zahraničných investorov.
