Sedem miliárd strachu z bankrotu. Kde zmizli skonsolidované miliardy?
Slovenské verejné financie sú v kritickom stave. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že za toto volebné obdobie stúpne zadlženie až o 30 miliárd eur. Budúca vláda bude musieť do roku 2031 skonsolidovať viac ako 7 miliárd eur, aby sa deficit dostal na 2,5 percenta HDP. Upozornila na to analytička RRZ Zuzana Múčková.
Podľa jej slov má Slovensko najmenej udržateľné verejné financie v Európe. Európska komisia to potvrdzuje vlastnými indikátormi, v ktorých sme buď na chvoste, alebo predposlední. Vláda pritom odchádza s rovnakým deficitom, s akým prišla.
Tri kolá konsolidácie bez výsledku
Vláda si v roku 2024 sama predsavzala, že v roku 2027 by sa deficit mohol pohybovať na troch percentách. Z vlastného cieľa však rok po roku poľavovala – z 3 percent na 3,5 a potom na 4,2. Nakoniec nepredložila konsolidačné opatrenia, a preto skončíme s 5 a viac percentami.
Analytička tiež upozornila, že sa rozbili pravidlá provizória. Ak by nebol schválený rozpočet, rozpočet z minulého roka by sa delil na dvanásť dielov a každý mesiac by sa mohla použiť jedna dvanástina. Minister financií však dnes dostane právomoc minúť celý rozpočet do leta alebo do volieb, čím by sa deficit ešte navýšil.
Kam odtiekli miliardy
Mediálne sa konsolidovalo 7,5 miliardy eur, čo je 5,2 percenta HDP. Postupne však treba z toho odobrať jednotlivé časti. Niečo bolo zlé zaúčtovanie typu financovanie energodotácií z eurofondov a mnohé opatrenia mali len dočasný charakter. Z dlhodobého hľadiska tak z 5,2 percenta HDP zostane len štvrtina.
Pri štruktúre konsolidácie sa podľa odporúčaní mal dodržať pomer 2 : 1 – dva diely vysekať na výdavkoch a jeden diel zvýšiť na daniach. Realita bola opačná. Tri diely sa spravili na daniach a iba jeden diel na výdavkovej strane, pričom niektoré výdavkové opatrenia boli len dočasné.
Dane už nemajú priestor rásť
Pre veľké navyšovanie daní a celkového zaťaženia práce sa priestor pri daniach prepásol. Ďalšie zvýšenie daní už nezvyšuje daňové príjmy. Efektívna sadzba zaťaženia je 39,2 percenta, čím je Slovensko piatym najhorším v Európe, pričom priemer je o štyri percentuálne body nižší.
Za poslednú dekádu výdavky na kompenzácie zamestnancov verejnej správy narástli o približne 3 percentuálne body HDP. Na rok 2027 sa rozpočtujú osobné výdavky pre 452 672 zamestnancov vo výške vyše 15,5 miliardy eur, z toho mzdy vyše 11 miliárd. Počet zamestnancov stúpol zo 440 000 na 452 000 a priemerný mzdový výdavok z 1 842 eur na 2 870 eur. Mzda vo verejnom sektore sa od roku 2014 rozišla so súkromným a rastie výrazne rýchlejšie.
Ratingy a právny štát
Ratingové agentúry začínajú kritizovať stav právneho štátu a korupciu. Vymožiteľnosť práva, dĺžka právneho konania a korupcia sú pre investorov dôležitým signálom. Slovensko má najhoršie ratingy za ostatných 20 rokov.
Ak by sa konsolidovalo rovnako aj naďalej, o tri-štyri roky možno očakávať dlh na úrovni 75 až 80 percent, vysoké deficity a vyššie úrokové sadzby. Pri veľkej kríze začiatkom budúcej dekády by dlh mohol narásť výrazne nad 100 percent HDP. V eurozóne by to znamenalo žiadosť o pomoc z Európskeho stabilizačného mechanizmu a stratu suverenity nad fiškálnou politikou.
Malá a zraniteľná ekonomika
Slovensko tvorí 0,7 percenta európskej ekonomiky a má 5 miliónov obyvateľov. Je malou, otvorenou ekonomikou na periférii, závislou od zahraničných finančných trhov – retail tvorí ani nie jedno percento dlhu. Priemysel je jednostranne orientovaný a automobilový sektor tvorí 12 percent zamestnanosti. Pred nami je celé bremeno starnutia populácie.
Konsolidačná únava je vážny faktor. Budúca vláda bude musieť skonsolidovať 7,5 miliardy eur, aby sa za štyri roky dostala na deficit 2,5 percenta. Šetrenie sa bude musieť týkať všetkých. Odporúčania sú na stole – znížiť zaťaženie práce a firiem, výrazne sekať na výdavkovej strane, zvýšiť adresnosť pomoci, zjednodušiť daňový systém a investovať do vedy, výskumu a vzdelávania.
