Požičiavame si a prejedáme to. Máme nulovú rezervu pre prípad krízy, varuje bývalý autor rozpočtov
Ekonóm Tatrabanky Juraj Valachy pripravoval tri štátne rozpočty ako hlavný ekonóm rezortu financií. Podľa neho deficit nie je zlý, pokiaľ sa peniaze požičiavajú na investície, ktoré ich vrátia. Súčasné vlády si však požičali na spotrebu, ich konsolidácie nepriniesli výsledky a vyčerpali tak akúkoľvek rezervu pre prípad krízy.
Rozpočet neprináša reálnu konsolidáciu
Rozpočet ministra financií Ladislava Kamenického na budúci rok podľa Valachyho neznižuje deficit. Pôvodný deficit bol plánovaný na 6,3 miliardy eur, no napokon je to 7,4 miliardy. „Vyzerá to, akoby si na poslednú chvíľu vytvorili priestor na rozdávanie vyše miliardy eur, ktorú nemáme a musíme si ju požičať,“ povedal Valachy.
Označenie predvolebný alebo politický rozpočet podľa neho znamená, že sa v tomto roku nekonsoliduje. Bolestivé opatrenia sa presúvajú do ďalších rokov a zároveň sa rozširujú nové výdavky trvalého charakteru, ako je valorizácia miezd.
Konsolidácia nepriniesla výsledky
Na jednej strane došlo k zavedeniu konsolidačných opatrení, ktoré firmám aj občanom zvýšili daňové zaťaženie, odvody, poplatky či daň z pridanej hodnoty. Na príjmovej strane to prinieslo peniaze do rozpočtu. Na druhej strane však prišli nové výdavky, k tomu rast úrokových sadzieb a horší vývoj ekonomiky.
„Na konci dňa sa všetko to, čo sa vyzbieralo navyše, v podstate aj minulo,“ skonštatoval Valachy. Väčšina opatrení mala podľa neho svoj účel, neboli to rozkradnuté peniaze. Problém bol v tom, že sa nikdy nenašli dostatočné opatrenia na ich krytie.
Dane už nie je možné ďalej zvyšovať
Podľa Valachyho mnohé dane, ktoré sa dajú jednoducho zvýšiť, už ďalej zvyšovať nemôžeme. V stredoeurópskom regióne sme vo viacerých aspektoch na hrane konkurencieschopnosti. Príkladom je spotrebná daň z nafty.
„Nemôžeme si dovoliť určiť ľubovoľnú sadzbu, pretože veľká časť spotreby nafty tvorí tranzitná doprava a naši dopravcovia by boli voči zahraničným nekonkurencieschopní,“ vysvetlil. Ak by sme daň zvýšili, nákupy nafty na našich čerpacích staniciach by okamžite klesli a celkový výnos dane by sa znížil.
Porovnávanie s Talianskom neobstojí
Premiér Robert Fico poukázal na to, že Taliansko má dlh 120 % a Rakúsko či Nemecko vyšší ako Slovensko. Podľa Valachyho však väčšie krajiny majú oveľa väčší ekonomický vankúš. „To, že majú vysoký dlh a na prvý pohľad sa nič nedeje, však neznamená, že je to v poriadku,“ upozornil.
Výnosy z francúzskych dlhopisov sú dnes vyššie ako slovenské, čo znamená, že finančné trhy vnímajú francúzske verejné financie ako rizikovejšie. Taliansko má síce vysoký dlh, ale dosahuje primárny prebytok. „Každá krajina má svoj strop, po ktorý si vie bezproblémovo požičať. My tam ešte nie sme, vankúš máme do úrovne približne 70 % HDP,“ dodal.
Požičané peniaze idú na spotrebu
Kľúčové je podľa Valachyho to, na čo sa požičané peniaze použijú. Ak idú do investícií, zadlžovanie je v poriadku. Ak si však robíme dlhy len na to, aby sme ich prejedli a rozdali na mzdách či sociálnych dávkach, je to problém. „Väčšinu z deficitu naozaj preje,“ povedal.
Verejné investície v rozpočte síce nechýbajú, no do veľkej miery sa nahrádzajú eurofondmi. V Poľsku zostali zachované štátne investície a eurofondy k nim pristúpili ako dodatočný stimul.
Úroky z dlhu pohlcujú konsolidáciu
Obsluha štátneho dlhu stojí približne 2,5 miliardy eur ročne, čo predstavuje celé jedno kolo konsolidácie. V ďalšom roku sa očakáva medziročný nárast o 400 miliónov eur len na úrokoch. „Je to dôsledok vysokého dlhu aj rastu úrokových sadzieb na trhoch, ktoré sú mimo kontroly slovenskej vlády,“ uviedol Valachy.
K tomu sa pridáva demografia, kde starnutie populácie vyžaduje ďalších 200 miliónov eur ročne, ako aj záväzky voči NATO v oblasti obrany.
Šetrenie na štáte je komplikované
Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster upozornil, že vláda na sebe nešetrí a plánuje zamestnať ďalších 2 000 ľudí. Podľa Valachyho je šetrenie na prevádzke štátu komplikovaná téma. „Pre každého ministra je politicky najvýhodnejšie konsolidovať šetrením na štáte. Problém je, že každé ministerstvo má svojho ministra ako samostatnú politickú entitu,“ vysvetlil.
Podstatnú časť nárastu mzdových nákladov tvorí valorizácia miezd, na ktorú je v rozpočte vyčlenená rezerva okolo 480 miliónov eur. Skutočné úspory sa nachádzajú vo výdavkovej sfére – v sociálnych transferoch, zdravotníctve či pri daňových výnimkách, ktoré dosahujú 2,7 miliardy eur.
Znižovanie daní by bolo hazard
Opozícia sľubuje zachovanie sociálneho štátu aj znižovanie daní. Podľa Valachyho je to ekonomicky nereálne. „Všetci by sme chceli mať nižšie dane. Pokiaľ mám deficit 6 percent, musím ho najprv znížiť,“ povedal.
Vie si predstaviť, že nová vláda najprv adresnejšie nastaví sociálne transfery, zruší zbytočnú agendu a až po stabilizácii výdavkov by mohla uvažovať o úpravách daní. „Znižovať dane ako prvý krok bez riešenia výdavkov v prvom roku by bolo hazard,“ uzavrel.
