Vláda sa dokáže obhájiť už iba strachom z vojny. Robert Fico vyšiel z tejto krízy prvýkrát slabší
Premiér v tejto koaličnej dráme nedosiahol nič. Nezachránil Tomáša Tarabu, nepotupil Andreja Danka, ani neposilnil Smer. Načo to potom vlastne celé robil?
Po takmer deviatich rokoch zažil autor komentára šesť vlád, no žiadnu, ktorá by vládla celé štyri roky. Tretiu Ficovu na jar 2018 položila vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a zvyšné dva roky to za Fica vzal Peter Pellegrini.
Po nich prišlo trojročné matovičovsko-hegerovské trápenie zakončené pár mesiacmi úradníckej vlády Ľudovíta Ódora. Zdá sa však, že štvrtá vláda Roberta Fica nepôjde v šľapajach tretej. Prvýkrát od marca 2016 by sme mohli mať vládu, ktorá dovládne.
Fico nedosiahol nič
Bývalý minister Taraba vyhlásil, že s Ficom má korektné vzťahy, stojí za ním a určite proti nemu v parlamente nepôjde. Taraba nemusí prisahať vernosť koalícii, stačí, ak bude verný premiérovi a vládnym prioritám.
Fico je pripravený v spolupráci s vedením SNS doriešiť personálne obsadenie ministra životného prostredia nominantom tejto strany. Ak sa to naplní, bude to ešte väčší Dankov úspech ako odvolanie Tarabu.
Zbaviť sa vlastného ministra hlasovaním s opozíciou je historická chvíľa, ale až to, že za to SNS nijako nepyká, je potvrdením, že Danko vyšiel z koaličnej krízy ako víťaz. Fico nedosiahol nič.
Smeru je to jedno
Možno Fico podcenil Dankovo odhodlanie zbaviť sa ministra životného prostredia. Čakal, že predseda SNS stokrát cúvne a premiér si bude môcť nechať Tarabu vo vláde bez veľkých politických nákladov.
Danko už nie je len smiešny kapitán, ale niekto, kto by si zaslúžil aj čosi ako rešpekt. Medzi voličmi mu to nepomôže a SNS to z preferenčnej hlbočiny nevytiahne.
Smer sa tvári, že hrozba predčasných volieb platí, keď spomínal štandardné ústavné riešenia, no už to vyzerá ako plané strašenie. Keď takúto kartu použijete naprázdno, druhýkrát sa už nedá vytiahnuť.
Obhájiť sa dokážu len vojnou
Slovensko potrebuje stabilnú vládu schopnú rozhodovať, aj keby mala stáť len na tesnej parlamentnej väčšine, tvrdí Smer. Pred dvoma rokmi Robert Fico ešte tvrdil, že so 76 poslancami sa dlhodobo vládnuť nedá.
Sme parlamentná demokracia a stabilita vládnutia závisí od pomerov v Národnej rade. Smer sa priznáva, že okrem schválenia rozpočtu už nemá štvrtá Ficova vláda žiadne ambície.
A opäť museli spomenúť možnosť vojenského konfliktu. Svoju existenciu už nevedia obhájiť inak. Ak sa musíte odvolávať na vojnu, je to známka toho, ako málo dokáže Smer ponúknuť. Fico priznal porážku a rozhodol sa hrať to na zodpovednosť.
Čo vlastne Smer získal?
Je teoreticky možné, že len vyčkáva s témou predčasných volieb na vhodnejšiu príležitosť. Tá by prišla, ak by sa nepodarilo zostaviť alebo prijať rozpočet. Vláda, ktorá nedokáže schváliť rozpočet, stráca nárok na existenciu.
Buď máte predčasné voľby, alebo nejaké ďalšie pokračovanie, zhodnotil minister pôdohospodárstva Richard Takáč. To ukazuje, do akej zložitej situácie sa Smer vlastnou taktikou dostal.
Dovolávanie sa zodpovednosti a stability neznie ako štátnický krok najsilnejšej koaličnej strany, ale ako ústupok z nevyhnutnosti. Je to iba predstierané sebavedomie.
Možno sa okolnosti ešte zmenia, napríklad ak sa Fico s Dankom nedohodne na novom ministrovi. Dovtedy však môžeme túto koaličnú krízu považovať za zbytočnú. Historická je zatiaľ jedine tým, že je prvou, z ktorej vyšiel Robert Fico slabší.
