Z brigádničky vedúcou predajne: Mária Krchňáková našla svoje miesto v COOP Jednote
Mária Krchňáková dnes vedie jedinú predajňu potravín v Hrubom Šúre, riadi päťčlenný tím a rozhoduje o sortimente. Hoci vyštudovala ekológiu, svoju vysnívanú prácu našla v obchode, kde si jej schopnosti všimli skôr, než im sama uverila.
Jej pracovný deň sa začína o štvrtej ráno. O hodinu neskôr je už v predajni COOP Jednota v Hrubom Šúre, kam jej cesta autom trvá sotva 15 minút. Kontroluje dodávky, objednávky, ceny aj všetko, čo treba stihnúť skôr, než sa zobudia zákazníci. V malej obci neďaleko Senca je COOP Jednota jediným obchodom s tradičnými potravinami, a preto musí poznať, čo ľudia potrebujú, preferujú a na čo sú roky zvyknutí.
„Komunikácia je v obchode kľúčová. Zákazníci a zákazníčky sem neprídu iba nakúpiť, prídu sa aj porozprávať,“ prezrádza 37-ročná vedúca predajne.
Viesť jediný obchod s tradičnými slovenskými potravinami v obci si vyžaduje presný odhad. Mária musí vedieť, čo sa v obci predá, v akom množstve a čo ľuďom v ponuke chýba. Zo skúseností priniesla bezlaktózové a bezlepkové výrobky, ovčiu bryndzu aj ďalšie novinky. Obnovila mikulášske balíčky a zaviedla darčekové koše na objednávku. Sleduje obrat, komunikuje s dodávateľmi, stráži reklamácie a zodpovedá za chod prevádzky.
Svoj tím učí pozerať sa na predajňu očami zákazníka. „Keď si to všimnem ja, mali ste si to všimnúť aj vy. Predajňa je moja vizitka, ale aj vaša,“ opakuje kolegyniam.
Do COOP Jednoty nastúpila 4. decembra 2017. V Tempe Senec začínala ako brigádnička, najskôr balila mikulášske balíčky. Neskôr dostala na starosť pečivo, jogurty aj sladkosti. Vedúca predajne si všimla, že sa rýchlo učí, a ponúkla jej trvalé miesto aj pozíciu vedúcej zmeny.
„Mala som veľké šťastie na vedúcu predajne. Juliana Janková je dodnes mojou mentorkou. Vďačím jej za všetko, čo som sa o fungovaní predajne naučila,“ priznáva Mária.
Pracovné postupy si zapisovala do zošita, ktorý má poruke dodnes. Po piatich rokoch v Senci prijala ponuku stať sa zástupkyňou vedúcej v neďalekom Tomášove. Po roku jej ponúkli vedenie predajne v Hrubom Šúre.
Mária pochádza z Ukrajiny. Vyštudovala ekológiu, v odbore si však doma nevedela nájsť prácu. Najprv pracovala v Rusku v obchode s oblečením. Potom skúsila šťastie na Slovensku. V Púchove nastúpila do mäsokombinátu, kde pracovala v chlade, často dvanásť hodín aj cez víkendy.
Keď sa dopočula o brigáde v Tempe Senec, presťahovala sa a začínala odznova. Slovenčine spočiatku rozumela len čiastočne. „Nestačilo mi počúvať. Musela som veľa čítať, pozerať televíziu, poctivo sa učiť a najmä hovoriť. Keď človek mlčí, neposunie sa,“ hovorí.
Na Slovensku našla aj lásku. Pred dvomi rokmi sa vydala za Slováka, s ktorým žijú vo Veľkých Úľanoch. „Už bolo načase začať aj žiť, nielen pracovať. Mám rodinu, zázemie a už na všetko nie som sama,“ priznáva.
„Aj keď som cudzinka a srdcom budem navždy Ukrajinka, cítim sa tu doma a som za to vďačná,“ dodáva.
Ďalší kariérny postup si neplánuje. Predajňu v Hrubom Šúre chce viesť dobre a rozvíjať ju podľa potrieb zákazníkov. „Môj sen je, aby som v COOP Jednote pracovala až do dôchodku,“ uzatvára.
