Migráciu potrebujeme, inak bude slovenská ekonomika v mínuse a podniky odídu, hovorí zamestnávateľ Martin Hošták
Zrušenie transakčnej dane by neznížilo ceny, ale pomohlo by podnikom. Vláda so zamestnávateľmi nekomunikuje o rozpočte ani o prorastových opatreniach. Uviedol to Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov v relácii Na rovinu.
Podľa Hoštáka má štát približne tisíc inštitúcií, z ktorých viaceré sa dajú zrušiť alebo zlúčiť. Počet úradníkov podľa neho narástol za 15 rokov o 100-tisíc, napriek sľubom politikov tieto stavy znižovať.
Migráciu podľa neho slovenská ekonomika potrebuje, lebo inak nebudú pracovné miesta ani pre Slovákov.
Transakčná daň ako nepodarený experiment
Vláda zaviedla transakčnú daň, potom ju obmedzila, sľúbila zrušiť a nakoniec nezrušila. Koalícia o nej viackrát rokovala a komunikovala odlišné stanoviská. Presná podoba dane od januára zatiaľ nie je známa.
„Musíme to sledovať, nakoľko sa to bytostne týka všetkých podnikateľov a zamestnávateľov na Slovensku. Zvýšené náklady z tejto dane sú podnikatelia nútení premietnuť do konečných cien svojich tovarov a služieb,“ hovorí Hošták.
Podľa neho ide o nepodarený experiment, ktorý bol okrem Slovenska zavedený len vo Venezuele a v Maďarsku. Očakávaný výber za rok 2025 bol 516 miliónov eur, no vybralo sa približne 350 miliónov.
Firmy odchádzajú do Pobaltia
Hošták upozorňuje, že mnohé firmy zvažovali investície na Slovensku, ale nakoniec ich tu neumiestnili. „Vidia nepredvídateľnosť podnikateľského prostredia a absolútnu nepredvídateľnosť legislatívy,“ uviedol.
Členovia subdodávateľskej siete v automobilovom priemysle sa podľa neho rozhodli neumiestniť plánovanú investíciu na strednom Slovensku a odišli do Pobaltia. Dopravné náklady sú v kontraste s nákladmi vyplývajúcimi z legislatívy neporovnateľné.
Firmy potrebujú predvídateľnosť a stabilitu. „Je to ako keby sa počas futbalového zápasu neustále menili základné pravidlá hry,“ dodal.
Priestor na úspory vo verejných financiách
Republiková únia zamestnávateľov predložila vláde zoznam konsolidačných opatrení s potenciálom takmer 6 miliárd eur. V spolupráci s odbormi neskôr identifikovali úspory vo výške takmer 2 miliárd eur.
Za uplynulých 15 rokov vzrástol počet zamestnancov v štátnej a verejnej správe o 100-tisíc, z 350-tisíc na približne 446-tisíc až 450-tisíc. Hošták navrhuje pri odchode zamestnancov do dôchodku miesta neobsadzovať, ale zrušiť ich.
Štát má takmer 1 000 rozpočtových a príspevkových organizácií. „Každá má svojho riaditeľa, sekretárku, aparát, služobné vozidlá a obstarávania. Aj tu je obrovský priestor na úspory,“ uviedol.
Vláda nekomunikuje o rozpočte
Do 15. októbra má byť predložený štátny rozpočet. Zamestnávatelia zatiaľ nemajú termín rokovania Hospodárskej a sociálnej rady ani samotný dokument. „Verím, že po dlhých rokoch nám ho tentokrát zašlú s dostatočným predstihom,“ povedal Hošták.
Prorastové opatrenia, ktoré vláda schválila, označujú analytici aj zamestnávatelia za nedostatočné. Úradníci na ministerstvách podľa Hoštáka vyškrtali 90 percent navrhovaných opatrení.
„My sme túto prácu spravili za nich a oni nám 90 percent z toho vyškrtali. To, čo prešlo pred letom na Hospodárskej a sociálnej rade, bolo len torzo,“ uviedol.
Reálne mzdy klesajú
Zamestnávatelia podľa Hoštáka nemôžu zvyšovať mzdy rýchlejšie ako rastie inflácia, pretože by výrazne vzrástli náklady a firmy by stratili konkurencieschopnosť. „Zamestnávateľ je medzi dvoma mlynskými kameňmi. Na jednej strane je konkurencia, na druhej zamestnanci,“ vysvetlil.
Náklady na energie pre firemný sektor sú na Slovensku jedny z najvyšších v EÚ, dokonca vyššie ako v Nemecku. Nepredvídateľnosť a nestabilita vytvárajú obrovské náklady a neistotu.
Ak sa kvalifikovaní ľudia vrátia zo zahraničia, často dostanú priemernú mzdu. Absolventka Cambridge dostala na Slovensku 1 500 eur a po čase odišla do zahraničia, kde dostane tri- až štyrikrát viac.
Migráciu ekonomika potrebuje
Demografia podľa Hoštáka pracuje proti Slovensku. O 20 až 30 rokov sa počet pracovnej sily zníži o viac ako milión osôb. Dnes máme približne 2,6 milióna pracujúcich.
Krátkodobým a strednodobým riešením je zjednodušenie príchodu pracovníkov z tretích krajín. Slovensko podľa neho zmeškalo vlak, keď po prezidentských voľbách v Bielorusku odchádzali státisíce kvalifikovaných špecialistov, ktorých absorbovalo Poľsko, Česko či Nemecko.
„Každý pracovník z tretej krajiny, ktorý si tu nájde prácu, automaticky prispieva k tvorbe HDP, rastu ekonomiky a platí dane. Každého takého pracovníka si treba vážiť,“ uviedol Hošták.
Ústredie práce hlási za august 138 000 neobsadených voľných pracovných miest, ktoré domáci zamestnávatelia nevedia obsadiť Slovákmi. Pri uvažovaní o investícii je kľúčovým faktorom dostupnosť pracovníkov.
Zabezpečiť kvalitnú pracovnú silu je podľa Hoštáka úlohou štátu. Firmy ľudí preškoľujú a zaškoľujú, je to však ďalší náklad, ktorý znižuje konkurencieschopnosť.
