Prieskum: Väčšina voličov Smeru si želá vládu s Republikou
Už rok pred parlamentnými voľbami je zrejmé, že povolebné spojenie Smeru, Hlasu a Republiky je prakticky hotové. Kým o predvolebnej koalícii Progresívneho Slovenska a Demokratov sa ešte len rokuje a vláda Progresívneho Slovenska so Smerom je možná iba vo fantázii Petra Pellegriniho, iná koalícia je takmer na dosah.
Podľa prieskumu agentúry Focus pre portál 360-tka si až 70 percent voličov Smeru myslí, že ich strana by sa mala po voľbách usilovať o spoluprácu s Republikou s cieľom vytvoriť vládnu koalíciu. Medzi voličmi Hlasu je takých o dva percentuálne body menej a 72 percent voličov Republiky preferuje vládnutie ich hnutia so súčasnými vládnymi stranami.
Fico svojim slovám verí
Robert Fico už v januári vyhlásil, že Progresívne Slovensko je pre túto krajinu stokrát nebezpečnejšie ako Republika. Čím častejšie to premiér hovorí, tým akceptovanejšia je Republika medzi voličmi Smeru. A naopak, čím naklonenejší budú voliči Smeru spolupráci s Republikou, tým viac o nej môžu politici Smeru hovoriť.
Toto nie je len predvolebná taktika, ale obraz reality. Smer a Republika majú k sebe hodnotovo blízko. Fico svojim slovám zrejme naozaj verí. Progresívne Slovensko je nebezpečné pre jeho ambície byť piatykrát premiérom a pre jeho systém bŕzd a protiváh proti právnemu štátu, ktorý tu od roku 2023 buduje. Republika mu ten systém pomôže udržať a zveľadiť.
Napriek ostrým vyhláseniam Republiky na adresu Smeru, keď jej predseda Milan Uhrík vyhlásil, že Smeru sa nedá veriť a Republika nie je ich podržtaška, prekážka spoločnej koalície na celoštátnej úrovni to nebude.
Väčší potenciál ako Smer
Uhrík kritizoval, že Smer namiesto spolupráce stavia proti Republike vlastných silných kandidátov. Príkladom je Prešovský kraj, kde Smer nepodporil Milana Mazureka, ale postavil kandidátku Juditu Laššákovú.
Zdržanlivosť Smeru k spájaniu s Republikou má logiku. Hnutie v prieskumoch rastie, do veľkej miery na úkor Smeru. Ak by sa Smer vzdal svojich kandidátov, legitimizoval by Republiku ako silného hráča.
Septembrový volebný model agentúry NMS ukazuje, že Republika zaostáva za Smerom len o šesť desatín percentuálneho bodu. Podľa modelu agentúry Ipsos pre Denník N má Republika o desatinu percenta väčší volebný potenciál ako Smer.
Milan Uhrík by si však mal dať pozor na to, aké slová používa. Pamätáme si, ako naposledy dopadla hrdá strana, ktorá tvrdila, že nebude ničou podržtaškou ani výťahom k moci.
Progresívci môžu mať problém
Progresívnemu Slovensku nestačí vyhrať voľby. Potrebuje, aby sa do parlamentu dostali aj Demokrati, a zároveň aby opozícia ako celok získala niekoľko percentuálnych bodov navyše. Ak sa čo i len jedna z týchto podmienok nenaplní, na stole budú zrejme len dve možnosti: široká koalícia všetkých strán súčasnej opozície aj s bývalým OĽaNO, alebo predčasné voľby, ktoré by mohli posilniť práve Smer a Republiku.
Paradoxne, Progresívne Slovensko je pre Demokrati, ktorí sa hlásia ku konzervatívnej pravici, najmenej prirodzeným partnerom z celej opozície. Až 53 percent voličov PS sú ľavičiari. Ako najsilnejší opozičný subjekt však na seba musí prebrať aj najviac zodpovednosti.
Plán Jaroslava Naďa získať toľko kresiel, aby si Demokrati mohli po voľbách založiť samostatný poslanecký klub, je na jednej strane férový, pretože voliči vopred vedia, za čo hlasujú. Na druhej strane môže byť pre niektorých problematický, pretože časť svojho hlasu odovzdajú strane, s ktorej hodnotami sa nestotožňujú, a zároveň budú vedieť, že tá strana sa po voľbách osamostatní.
Bez liberálnej demokracie to nejde
Išlo by o novinku v slovenskej politike. Prvýkrát by voliči nevolili len svoju preferovanú stranu, ale rovno aj jej koaličného partnera v budúcej vláde. Pre takéto situácie by sa mala váha preferenčného hlasovania posilniť, nie oslabovať, ako chce SNS. Lenže to by znamenalo väčšiu možnosť voľby a viac moci do rúk občanov, a to strany nemôžu dopustiť.
Pre mnohých voličov Progresívneho Slovenska bude mrzuté, že vďaka ich hlasu sa do parlamentu dostane strana, ktorá odmieta niektoré liberálne piliere programu progresívcov. To, na čom sa Demokrati s PS zhodnú, napríklad dôležitosť právneho štátu či ukotvenie Slovenska na Západe, sú však predpoklady toho, aby sa dali presadzovať aspoň nejaké liberálne politiky. Bez toho, aby sme zostali liberálnou demokraciou, to nejde.
Demokrati sa k liberálnej demokracii výslovne hlásia, Republika ju minimálne implicitne odmieta. V najbližších voľbách nepôjde len o porážku Smeru, ale aj o šancu spomaliť premenu krajnej pravice na rešpektovanú politickú silu. Alebo naopak, premenu rešpektovaných politických síl na krajnú pravicu. Spojenie Smeru a Republiky dnes už pôsobí prirodzenejšie než spojenie Demokratov a Progresívneho Slovenska. A to je azda tá najhoršia a najsmutnejšia správa nielen o Robertovi Ficovi, jeho strane a jej voličoch, ale najmä o našej republike.
