Kým Európa spája sily, slovenská vláda prešľapuje, tvrdí Lucia Yar
Európsky parlament v stredu masívnou väčšinou podporil novú legislatívu (Omnibus V), ktorá má urýchliť a zjednodušiť obranný priemysel naprieč Úniou a naliať doň stovky miliárd eur.
Kým Brusel a členské štáty hľadajú spoločné riešenia pre efektívnejšiu obranu v časoch hybridnej vojny, Slovensko podľa europoslankyne Lucie Yar (PS/Renew Europe) fatálne zlyháva. Dôvodom je pošramotený imidž vlády, vnútorné spory v koalícii a konflikt záujmov ministra obrany Roberta Kaliňáka.
USA už nemusia byť istotou
Zmena európskeho prístupu k obrane neprichádza len tak. Dôvodom je nielen vojna na Ukrajine, ale aj globálne zmeny. „Vidíme, ako sa mení geopolitický priestor. Spojené štáty americké ako doterajší spoľahlivý partner v Severoatlantickej aliancii sa už nemusia zdať až takí spoľahliví,“ varuje Yar.
Ďalším faktorom je povaha moderného konfliktu. „Hybridné útoky, sabotáže, útoky na infraštruktúru, podpaľačstvo či dezinformácie totiž neprekračujú oficiálnu hranicu na to, aby sme mohli uplatniť články NATO o takzvanej kolektívnej obrane. Nemôžeme sa tak plnohodnotne brániť,“ objasňuje Yar.
Európa má 170 zbraňových systémov, USA len 30
Ak by v Európe dnes vypukol konvenčný konflikt, armády by čelili logistickej nočnej more. Zatiaľ čo USA operujú len s tridsiatimi zbraňovými systémami, armády európskej dvadsaťsedmičky ich majú 170. Kým USA majú jediný typ hlavného bojového tanku, v Európe ich nájdeme dvanásť.
„Na každý typ treba vlastný výcvik, náhradné diely a servis, čo predstavuje v krízovej situácii obrovský logistický problém,“ vysvetľuje Yar. Predstava o absolútnej sebestačnosti jednotlivých štátov je podľa nej naivná. „Ani Slovenská republika, ani Francúzsko sa dnes samé neubránia. Jedinou možnosťou je spolupráca.“
Bruselská armáda je mýtus
Téma spoločnej európskej obrany je často zneužívaná na strašenie stratou suverenity. Yar tieto obavy odmieta. Nová legislatíva podľa nej nezasahuje do vojenského velenia či rozhodovania o nasadzovaní vojakov.
„Právomoci nám zostávajú. O armáde to vôbec nie je. Pri armáde ide o velenie, nasadzovanie a politické rozhodovanie, čo zostáva plne na pleciach členských štátov,“ prízvukuje europoslankyňa. Cieľom je spojenie európskeho priemyslu.
Zrýchlenie byrokracie a poistka proti „kamarátom“
Nové pravidlá zavádzajú celoeurópsku štandardnú lehotu 42 pracovných dní na povolenie výstavby zbrojárskej fabriky. Ak úrady nestihnú žiadosť vybaviť, firma získa povolenie na základe tichého súhlasu. Yar presadila poistku inšpirovanú situáciou na Slovensku.
„Poučila som sa z toho, čo sa deje na Slovensku a ako náš minister obrany spolupracuje s veľkými zbrojovkami. Členské štáty si nebudú môcť schvaľovať povolenia svojvoľne. Ak by to malo slúžiť len na pomoc kamarátom, Európska únia to uvidí.“
Slovensko bez názoru
Kým členské štáty tvrdo vyjednávali o podmienkach, Slovensko sedelo za stolom mlčky. Podľa Yar nemalo vypracovanú žiadnu pozíciu. Dôvodom bol konflikt medzi ministerstvom obrany pod vedením Roberta Kaliňáka (Smer-SD) a ministerstvom hospodárstva pod vedením Denisy Sakovej (Hlas-SD).
„Výsledkom ich nezhody bolo, že Slovensko na úrovni EÚ nemalo vlastnú pozíciu. To je naozaj pozoruhodná situácia,“ kritizuje Yar. „Nemať po mesiacoch rokovaní vôbec názor znamená, že si vláda nespravila domácu úlohu.“
Kaliňák nakupuje v Emirátoch či Brazílii
Spoločnosť Kallan Consulting, ktorú Kaliňák spoluvlastní, v rokoch 2022 a 2023 lobovala v Spojených arabských emirátoch v prospech českej zbrojárskej skupiny CSG. Keď sa Kaliňák stal ministrom obrany, rezort uzavrel so skupinou kontrakty v rámcovej hodnote 60 miliárd eur.
„Keď sa stretávam s mnohými malými a strednými zbrojovkami, necítia absolútne podporu z ministerstva, pretože minister má iné záujmy v oveľa väčších gigantoch a zjavne aj v úplne iných krajinách,“ tvrdí Yar. Namiesto EÚ podľa nej nakupuje techniku z USA, Izraela, Brazílie či arabských krajín.
Firmy pracujú pre Ukrajinu potajomky
Do Omnibusu sa podarilo presadiť kritérium, podľa ktorého dostanú rýchlejšie peniaze firmy z krajín východného krídla. Túto výhodu však mažú kroky vládnych politikov. „Nad slovenskými firmami visí otáznik, či dokážu pomáhať Ukrajine, keď naša vláda spolupracuje s Ruskom,“ upozorňuje Yar.
Paradoxom je strach domácich zbrojárov priznať úspechy. „Niektoré slovenské firmy s Ukrajincami robia, ale veľmi sa tým nechvália, pretože by ich ešte možno podpredseda národnej rady, pán Gašpar, označil za možný strategický cieľ pre Rusko,“ myslí si Yar.
Legislatíva je schválená a loptička je teraz na strane národných vlád. „Ak Slovensko nenaskočí na tento systém, príde o investície, európske peniaze a pracovné miesta. Okolité krajiny sa posunú dopredu a my budeme opäť len v závese.“
