Režisér Štepka: Generál Golian je uzavretím mojej trilógie o Povstaní
Povedať režisérovi kritiku priamo do očí je malou formou dnešného hrdinstva. V rozhovore pri príležitosti uvedenia nového hraného filmu o generálovi Jánovi Golianovi to hovorí režisér Juraj Štepka. Podľa neho dodnes neexistuje ucelená historická monografia o tomto hrdinovi SNP, preto sa rozhodol tento dlh splatiť filmom.
Za sebou má dve slovenské premiéry – na festivale Cinematik v Piešťanoch a pod holým nebom v amfiteátri v Banskej Bystrici, aj londýnsku premiéru v Cinema Museum. Divácke reakcie sú podľa neho pozitívne. „Keď po projekcii príde za mnou človek a povie mi: Ďakujem, dnes som sa dozvedel niečo o človeku, o ktorom som si myslel, že ho poznám, vtedy mám pocit, že sme ten film natočili správne,“ hovorí.
Stretnutia s poslednými pamätníkmi
Pred nakrúcaním hľadal ľudí, ktorí boli priamo pri generálovi Golianovi. Branislav Tvarožek bol jedným z posledných, ktorí túto osobnú skúsenosť mohli odovzdať. Režisér spomína na otázku, ktorú mu položil: „Spýtal som sa ho, či sa jeho ruky niekedy dotkli generála Viesta. Povedal mi, že som po osemdesiatich rokoch prvý človek, ktorý sa ho na to opýtal.“
Tvarožek opísal scénu z Donovál, ktorú režisér použil vo filme a už ďalej neoveroval. „Verím Braňovi Tvarožkovi. Bol to zásadový človek, ktorý celý život hovoril to, čomu veril. A práve preto, že sa nikdy nepovažoval za hrdinu, som mu veril ešte viac.“
Druhý účastník Povstania Vladimír Strmeň je režisérov osobný priateľ. Film sa mu podľa neho veľmi páči, jedinú výčitku mal k váhe predstaviteľa Michala Kubovčíka.
Filmová štylizácia verzus historické fakty
K filmu zaznela kritika, že si viacero scén prispôsobil. Režisér to vysvetľuje jasne: „Toto je môj Golian. A môj filmový Golian nie je učebnica dejepisu. Vo svojom filme som si dovolil dramatizovať postavy aj dej. V mojom filme nevystupuje doktor Gustáv Husák. Ak v ňom niekto vidí Husáka, je to jeho interpretácia.“
Podobne sa vyjadruje k scéne rozhovoru medzi Golianom a nemeckým admirálom Canarisom v cele. „Nemusím nikomu dokazovať, že tá konkrétna veta zaznela v konkrétny deň. Podstatné pre mňa bolo, že Ján Golian a Wilhelm Canaris sa vo Flossenbürgu v rovnakom čase nachádzali. Ako režisér som si dovolil posadiť týchto dvoch mužov do jednej cely.“
Otáznik visí aj nad scénou, v ktorej Jozef Tiso navštívi zajatého Goliana. „Zatiaľ netvrdím, že návšteva Jozefa Tisa u Goliana je historicky doložená udalosť. Zatiaľ je to moja dramatická predstava situácie, ktorú som do filmu vložil preto, aby som postavil oproti sebe človeka, ktorý niesol zodpovednosť za štát, a človeka, ktorý sa proti tomu štátu postavil.“
Režisér zdôrazňuje, že pri histórii sú niekedy najzaujímavejšie práve tie miesta, kde archív stíchne. „Tam sa začína priestor pre filmára a ten priestor som si dovolil vyplniť. Nie ako historický fakt, ale ako dramatickú otázku.“
Päť rokov hľadania Goliana
Príprave sa venoval päť rokov. „Nehľadali sme iba doma. Vybrali sme sa do nemeckých archívov vo Flossenbürgu, ale aj do amerických. Práve tam sme narazili na materiály nemeckej tajnej služby a stenograficky zaznamenané hlásenia,“ opisuje.
Spolupracoval s historikmi Miloslavom Čaplovičom, Marianom Uhrinom a Tomášom Černákom, ale aj s nemeckými historikmi. Scenár o Golianovi mu ponúkol bývalý riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev, no režisér ho odmietol. „Chcel som si ponechať formu štylizácie a poetiky. Viac ako hovoriaci generáli v kancelárii ma zaujímal samotný človek.“
Odkaz generála Goliana
Na otázku, čo hovorí na prieskum, podľa ktorého by Slovensko v prípade napadnutia bránilo len 49 percent obyvateľov, reaguje: „Nemuseli byť pritom hluční ani viditeľní. Niekedy bol hrdina jednoducho človek, ktorý zdvihol telefón a povedal: Začnite. Práve preto verím, že medzi nami stále žijú takíto golianovci.“
„Človek totiž nevie, aký je hrdina, kým pred neho dejiny tú skúšku nepostavia. Nikto z nás nevie, kedy zazvoní ten telefón. Vieme však, že raz môže zazvoniť. Bude záležať na nás, kto ho zdvihne a čo povie.“
Režisér potvrdil, že vo filme použili dva zábery vytvorené pomocou umelej inteligencie, konkrétne pri rekonštrukcii historických pohľadov na Moskvu, ktoré už dnes neexistujú. „Nepoužili sme AI na vytvorenie príbehu ani na nahradenie hercov. Zámerne to aj otvorene priznávame.“
Generál Golian je podľa neho uzavretím jeho trilógie o Povstaní. Do budúcnosti plánuje ešte dokument o tom, ako film vznikal. „Láka ma rozprávka pre deti. Niečo poetické, trochu čarovné, ale pritom jednoduché – príbeh o človeku, ktorý sa musí rozhodnúť medzi dobrom a zlom,“ uzatvára režisér Štepka.
