Smer obvinil Mier Ukrajine zo šírenia nacizmu v uliciach
Poslanci Smeru na tlačovej besede v parlamente varovali, že v bratislavských uliciach sa podľa nich šíri nacizmus. Reagovali tak na spomienkové podujatie pri príležitosti 35. výročia Dňa nezávislosti Ukrajiny, ktoré sa v hlavnom meste konalo pred troma týždňami a na ktorom odzneli aj mená Stepana Banderu a Romana Šuchevyča.
Ide o osobnosti, ktoré počas druhej svetovej vojny kolaborovali s nacistickým Nemeckom. Na podujatí ich však označili za osobnosti, ktoré historicky prispeli k vzniku, rozvoju a obrane samostatnej Ukrajiny.
„Na Hlavnom námestí v Bratislave pľujú do očí obetiam druhej svetovej vojny, pľujú do očí obetiam holokaustu, pľujú do očí všetkým rodinám, ktoré prišli o svojich predkov,” komentoval podujatie poslanec Smeru Richard Glück. Ten neskôr na rovnakej tlačovej besede obhajoval krajne pravicové hnutie Republika a jeho predstaviteľa Milana Mazureka, odsúdeného za nacizmus.
Strana spája iniciatívu s opozíciou
Smer tradične využil tlačovú besedu na to, aby podujatie spojil so svojím politickým rivalom, opozičným Progresívnym Slovenskom. „Táto nadácia Mier Ukrajine je opäť veľmi úzko prepojená s Progresívnym Slovenskom,” hovoril Glück. Smer sa na tlačovej besede venoval aj obvineniu matky šéfa Progresívneho Slovenska Michala Šimečku.
Progresívne Slovensko na otázky odpovedalo, že s iniciatívou Mier Ukrajine nespolupracuje. „V minulosti zástupcovia tejto občianskej iniciatívy vystúpili na našich podujatiach a my sme podporili niektoré ich zhromaždenia. Išlo napríklad o zhromaždenie Slovensko je Európa, pretože sa zhodneme, že Slovensko patrí do EÚ a NATO, nie do Ruska,” uviedlo hnutie.
Iniciatíva hovorí o kontroverzných osobnostiach
Iniciatíva Mier Ukrajine poslala k tlačovej besede Smeru reakciu pre médiá. V nej Banderu a Šuchevyča označuje za „historicky kontroverzné postavy, ktorých pôsobenie je predmetom sporov a rozdielnych interpretácií”. Organizácia potvrdila, že bola partnerom udalosti, ktorú organizoval Marián Kulich ako fyzická osoba.
Podujatie sa uskutočnilo 24. augusta a bol na ňom umiestnený slávnostne prestretý stôl s 35 stoličkami, pričom každá predstavovala osobnosť, ktorá historicky prispela k vzniku, rozvoju a obrane samostatnej Ukrajiny. Vlastnú tabuľku na stole mali na začiatku podujatia aj Bandera a Šuchevyč a ich mená prečítali organizátori počas úvodného príhovoru.
Iniciatíva uviedla, že tieto dve mená organizátori odstránili zo stola hneď v úvode podujatia. „Cieľom podujatia nebolo oslavovať kontroverzné historické postavy ani zľahčovať utrpenie obetí druhej svetovej vojny, ako to tvrdí strana SMER. Myšlienkou bolo pripomenúť si nezávislosť Ukrajiny a konkrétne príbehy ľudí,” doplnila organizácia, podľa ktorej Smer udalosti využil na komunálnu kampaň v Bratislave.
Historik: Ide o neporovnateľné osobnosti
Český historik Vlastimil Ondrák pre Aktuality.sk uviedol, že Bandera a Šuchevyč sú neporovnateľné osobnosti. Bandera bol podľa neho viac politickým činiteľom a politickým väzňom než reálnym hýbateľom udalostí. Šuchevyč naproti tomu nesie zodpovednosť a významný podiel na akciách vykonávaných ukrajinským podzemím, najmä v rokoch 1943 až 1950.
„Bezpochyby sa jedná o kontroverzné osobnosti, ktorých by sme v histórii 20. storočia našli mnoho, no Šuchevyčov vplyv a zodpovednosť boli ďaleko väčšie než Banderov,” odpovedal historik. Odmieta zároveň argument o „rôznych interpretáciách”, ktorý iniciatíva použila.
„Zločin je zločinom bez ohľadu na motiváciu. Rovnako tak oprávnený boj za národnú samostatnosť a slobodu je legitímnym právom každého národa. V civilizovanom svete ho však nemožno viesť metódami podľa hesla účel svätí prostriedky,” zdôraznil Ondrák.
Podľa historika je prirodzené, že rôzne národy a spoločenské vrstvy hľadia na dianie a osobnosti minulosti rozdielne. „Interpretovať ich životy v extrémnych polohách ‚zločinci’ či naopak ‚hrdinovia’ je neobjektívne a zavádzajúce,” pokračoval.
Viac obetí majú na svedomí Nemecko a Sovietsky zväz
Ondrák upozornil, že za vojny násilnou smrťou zahynuli milióny Ukrajincov a rovnako tak milióny Poliakov. „Akokoľvek cynicky tieto slová znejú, Poliakov z rúk ukrajinských nacionalistov a Ukrajincov z rúk poľských bojových skupín zahynul len zlomok z celkového počtu zabitých vo vojnových rokoch. Kto stojí za zvyškom týchto obetí? Z drvivej väčšiny nacistické Nemecko a Sovietsky zväz,” upozornil Ondrák.
V súčasnej dobe prebieha výskum poľských a ukrajinských obetí druhej svetovej vojny, najmä v kontexte poľsko-ukrajinského konfliktu. Za situácie, keď časť historikov spochybňuje doterajšie udávané počty obetí, počet ukrajinských de facto nikdy ani približne stanovený nebol.
„Dodajme však, že obete poľsko-ukrajinského konfliktu boli na oboch stranách. Na poľskej však zreteľne viac,” uzavrel pre Aktuality.sk český historik Ondrák.
