Lyžiarska legenda Holý diel nad Višňovým
Lyžiarsky areál Holý diel, nachádzajúci sa nad obcou Višňové, sa stal symbolom komunitnej spolupráce a obetavosti. Tento príbeh, ktorého korene siahajú do 70. a 80. rokov 20. storočia, sa odvíja od nadšencov, ktorí vlastnými rukami vybudovali stredisko uprostred hôr. Dnes je miesto tichým pripomienkou doby, keď lyžovanie bolo pre mnohých nielen športom, ale aj životným štýlom a rodinnou tradíciou.
Začiatky Holého dielu
Na začiatku 70. rokov, v čase, keď neexistovali veľké developerské projekty, sa skupina nadšencov pod vedením Milana Turského rozhodla postaviť si vlastný lyžiarsky vlek. Turský ako zakladateľ spomína, že prvý vlek bol malý kotvičkový model, ktorý bol poháňaný elektrocentrálou. S vybavením pomáhali len miestni dedinčania, ktorí všetko na svah nosili ručne alebo s pomocou starého pásového traktora.
Údržba a prevádzka strediska
Unikátnosť Holého diela spočívala v jeho provizórnosti, ktorá pretrvala celé desaťročia, pretože úrady nikdy nepovolili pevné stavby. Keď prvý kotvičkový vlek po šiestich rokoch nahradili prenosným vlekom typu EPV 300, mohol sa rozbehnúť širší rozvoj lyžiarskeho areálu. Richard Straňan, ktorý prebral vedenie po otcovi a starom otcovi, spomína, ako sa na brigáde podieľalo až 84 mužov, aby pomohli s výstavbou a údržbou areálu. Títo nadšenci sa stali srdcom a dušou Holého dielu.
Kultúra lyžovania a rodinnej tradície
Holý diel nebol len miestom pre šport, ale aj miestom, kde sa písali rodinné príbehy. Milan Turský vychoval celé generácie mladých lyžiarov, pričom telovýchovná jednota pravidelne trénovala deti z dediny. V 80. a 90. rokoch sa svah hemžil lyžiarmi, pričom na vrchole sezóny ich na svahu lyžovalo aj sto. Atmosféra bola nezabudnuteľná – spievali sa piesne, tancovalo sa a všetci sa navzájom poznali.
Postupné zániky a výzvy
Avšak, ako sa svet menil, tak aj Holý diel čelil narastajúcim problémom. Zánik strediska neprišiel z večera do rána; bol výsledkom kombinácie zmeny počasia, nedostatku snehu a ochoty pomáhať. Dnes si mnohí mladí ľudia apaticky uvedomujú, že obsluha lyžiarskeho vleku je náročná a neochotne sa zapájajú. Tí, ktorí trávili zimné mesiace na svahu, si pamätajú, že pred týmto úsilím museli mať zručnosti, odrážajúce skutočný duch lyžovania a tímového úsilia.
Odkaz na budúcnosť
Richard Stráňan a ďalší lyžiarski nadšenci sa snažia udržať tradície nažive, aj keď dve z troch lyžiarskych jázd v areáli sú už pozastavené. V súčasnosti organizujú podujatia a turnaje, aby komunitu spojili a uchovali živé spomienky na krásne chvíle, keď svahy boli plné smiechu a nadšenia. Stále však žijú vo viere, že Holý diel ostane lúkou, symbolizujúcou dedinskú riadnosť a odhodlanosť jeho obyvateľov.
